30.9.2017 sa konala skvelá edukačná akcia pre diabetikov, ktorú organizoval časopis Diabetik. Hotel Bratislava v Bratislave sa stal na jeden deň miestom s neobvykle veľkým počtom diabetikov a ich kamarátov.
Svoje zastúpenie tam mali aj členovia Združenia rodičov a priateľov diabetických detí – teda Spišiačikovia, ktorí touto akciou pokračovali v oslavách pätnásteho výročia svojho vzniku.
Spišiačikovia sa prezentovali vo vlastnom stánku, kde privítali množstvo diabetikov a tým predstavili výsledky svojej práce – teda predovšetkým projekt Dia šlabikár. Potešilo nás, že za nami na akciu prišli cielene aj sladké deti z Nitry, Pezinku, Prievidza, Trnavy, či Bratislavy.
V rámci popoludňajšieho programu sme mali možnosť prítomným predstaviť naše Združenie a 15 rokov jeho činnosti. Bola to vydarená akcia!
Ďakujeme organizátorom z časopisu Diabetik za možnosť zúčastniť sa a spoločnosti Abbott za prepravu!
Toľko oficiálne.. Viacerí už na FB sa pýtali na Tašku. Na našu Dia Tašku... Tak napíšem aj to! Verím , že nikoho neurazím... Taška, ak je v spoločnosti Spišiačikov, je odvážna...
30.9. už o pol šiestej ráno sa asi Taška veľmi divila, keď som z nej vyložil asi polovinu jej obvyklého obsahu – glukomery, tampôny, prúžky, lancety, chirurgické rukavice a iné veci, ktoré ju už niekoľko rokov neopustili. Upokojila sa až v garáži, kde k nej pribudol kamarát banner, no aj dve veľké igelitky, jedna s knihami Diagnóza: Spišiačik, druhá s Dia šlabikár2 a do tašky sa natlačili mnohé staršie veci, ktoré z minulosti poznala (CD, MP3, audiokniha, kniha v Braillovskom písme). V Poprade do auta pristúpili Kika z Kežmarku a Lucka. Určite sa Taška divila, že chýba Zuzka. Tá však v ten deň mala iné povinnosti. V Košiciach mala promócie. Po rodinnej porade sme sa dohodli, že bakalárky nebudeme vzhľadom k situácii výrazne oslavovať, že si ten akt vychutnáme naplno o dva roky. Zuzka skončila s červeným diplomom a s odstupom času mi je ľúto, že som tam nebol s ňou. Ale som na naše sladké dievčatko pyšný!! Sme na ňu pyšní!
Do Blavy sme dorazili s polhodinovým meškaním, čo bolo v norme.. Lebo na hviezdy sa nechodí, na hviezdy sa čaká! Ale všetko sme stihli. Stánok sme mali hneď oproti prezentácie, takže sme ani poriadne nevedeli, kto okrem nás je na akcii, lebo nebolo kedy sa pozrieť, čo, alebo kto je ďalej na chodbe ku prednáškovej sále. Okamžite sme sa rozložili a v tom momente začali naše prezentovania. Tašku sme po prvom návale preventívne schovali pod stôl v obave o zachovanie jej obsahu a jej existencie. Taška chránila svoj obsah pre sladké deti, ktoré za nami pricestovali a tešili sme sa na stretnutie s nimi.
Lucka a Kika dostali poriadne zabrať. Videl som, ako zostali v šoku zo správania sa seniorov. Žiadne: Prosím, Môžem?, Smiem? Surovo jeden cez druhého: Dávaj! No ale na niečo to bolo dobré! V praxi som ich naučil, ako dôležité je naučiť sa povedať asertívne Nie! Výnimky potvrdzovali pravidlo.
Napríklad prišla pani.. Pýtam sa jej môžem Vám pomôcť, poradiť? Nie, ja to všetko poznám! A začala si jednoducho brať zo stola obe knihy Dia šlabikár, audioknihu, pohľadom zhodnotila, že kniha v Braillovom písme sa jej do kabelky nezmestí... Šokovaná bola, keď som ju upozornil, že “výstava je putovná“ a exponáty musí vrátiť, aby sa s nimi mohli zoznámiť aj ostatní.. Jeden pán bol dokonalejší. Na prvý pokus na otázku či je diabetik odpovedal, že nie, že on berie len tabletky, ale pre kamaráta zoberie knihy.. Priznal sa, že má počítač a prístup na internet, tak sme mu odporučili bezplatné stiahnutie. Mysleli sme si, že sme ho vyriešili. O pár minút prišiel prezlečený(!!!!) a zase.. na tretí pokus sa už rozčuľoval, že vidí že deti pobehujú s žltou knižkou a on ju prečo teda nemá? Že on je starý funkcionár..
Zaujímavou skupinou boli Zberači. Tí su na každej výstave. Len chodia od stánku a berú všetko, čo sa dá, bez ohľadu na potrebu a primeranosť. S nimi sa ráta...
Prišli však aj ľudia, na ktorých som sa tešil. Konečne som sa aj fyzicky stretol s šéfom českého diAktiv Mgr. Milatom, ktorý nám už pred 13 rokmi dal bezplatne webový priestor a tak umožnil vznik stránky Spišiačik. Spišiačikov pozdravuje KlauDia, pani Štefáková z Ľubochne, ktorá prišla predstaviť svoju nástupkyňu (bohužiaľ stretnúť sa nám nepodarilo, lebo zmizla, ešte pred obednou prestávkou..) A dorazil aj pán primár MUDr. Barák. Sladké deti ho premenovali na Dr.Br. a pekne sme si zaspomínali: na obdobie, kedy sme sa spoznali, na obdobie, keď vznikal Spišiačik, na to keď nám prišiel v rámci svojej dovolenky urobiť odborný zdravotný dozor na dia tábor Spišiačikov, na benefičné koncerty Show bez cukru, ako som s ním konzultoval Dia šlabikár, ako sme sa aj pohádali, ako som mu volal v noci, v nedeľu, vo sviatok, v pracovný deň. Ale spomenul, že aj on mne volal keď potreboval..
No a nakoniec to najlepšie! Prišli aj sladké deti! Dal som možnosť cez fb skupinu Dia mamičky, aby si záujemcovia zarezervovali knihy a ponúkol som im napríklad aj možnosť získať glukomer. Očakával som davy.. Prišli piati! Potom nech píšu často stupídne otázky na fb a sťažujú sa, že nič sa nerobí, nikto neporadí, nikto nepomôže... Ivan Studenič z Pezinku prišiel na akciu a bol pri našom stánku napríklad aj preto, aby sa s nimi stretol a aby sme spoločne prediskutovali problémy rodín s detským diabetikom. Tak sme si aspoň spoločne zanadávali... Pridali sa k nám aj prítomní českí zástupcovia a aj mamička z Kysúc, lekárka z Martina, pán z Petržalky... mnohí.. No a konečne som sa aj fyzicky spoznal s šéfredaktorom časopisu Diabetik, ktorí akciu organizoval!
Taška skrývala pre prítomné sladké deti viacero prekvapení. Dostali perá, poznámkové zošity, sirup Agave, mamičky ocenili aj Sacharidové tabuľky, ku ktorým som sa konečne prepracoval po znížení počtu kníh v garáži. Odnášali si samozrejme aj dve knihy. Dia šlabikár2 a Diagnózu Spišiačik. Zaujal ma aj jeden mládenec, ktorý mi podal ruku a poďakoval za Šlabikár . Povedal, že za všetkých... Nevedel som kto to je, ale neskôr som ho videl prednášať. Lukáš Ondriga mal prednášku dňa! Úžasná, oplatí sa ho sledovať a poučiť sa! Nepíšem o ňom viac, lebo mám v pláne ho požiadať, aby nám povedal a poradil viac.
Prezentácia 15 rokov Spišiačika totiž nasledovala po jeho prednáške. Pred ním Dr. Br., po nás KlauDia.. bolo to tam riadne natlačené. Dr. Barák rozprával ako to len on vie.. Okrem faktov a množstva mien odborníkov povedal aj parádny vtip, ktorí výrazne skrátim: Viete prečo sa diagnóza Diabetes Mellitus 1. a 2.typu označuje arabskými číslicami? Aby to blbí američania nečítali ako typ jeden a jedenásť..
Naša prezentácia bola decentná. Predstavil som Združenie, Lucka projekt Dia šlabikár a šarmantná hosteska Kika jej k tomu pomohla ukazovaním výsledkov projektu: kníh, CD, audioknihy. Dievčatá boli skvelé!!!
Na záver som zformuloval odkaz Spišiačikov sladkým rodinám zo Slovenska v piatich bodoch:
1. Združujte sa! S kamarátmi, s rodinou, so zdravými aj s diabetikmi! Učte sa z chýb iných, dajte si poradiť, sledujte pozitívne príklady!
2. Vyberajte si lekára! Za dobrým lekárom sa oplatí cestovať aj stovky kilometrov! Navyše je pravdepodobné, že dobrý lekár má aj dobrú sestru!
3. Študujte, neustále sledujte novinky v liečivách a aj v oblasti zdravotníckych pomôcok. Edukácia je nikdy nekončiaci proces!
4. Nedovoľte diabetikovi zneužívať jeho ochorenie, lebo ak sa to raz naučí, bude to robiť celý život! Na druhej strane dbajte, aby poznal svoje práva a nároky a vedel si ich uplatňovať!
5. A moja súkromná prosba: Nehovorte prosím minimálne v súvislosti s diabetom 1.typu o cukrovke!! Veď lekár je diabetológ, sú pomôcky pre diabetikov, na ambulancii je nápis diabetologická ambulancia. Zvyknite si prosím – kto má problém so srdcom chodí ku kardiológovi, veď aj ženy si zvykli, že chodia k svojmu gynekológovi.. a nie k ..
Kúsok od nás bol stánok IMBER! Naša Irenka neprišla, lebo sa venovala turistom na východe Slovenska, no bol tam jej syn Michal Chrapan a ten ochotne našim slečnám poukazoval ich výrobky a niečo im aj zabalil a daroval. Len sa sťažoval, že boli skromné...
Po skončení prednášok a prezentácií sme sa rozhodli, že okamžite vyrazíme smer Východ! Večeru sme si naplánovali pod Donovalmi, no náš šofér a DJ to zmenil a na poslednú chvíľku neodbočil na NR, ale na Žilinu. Že ideme na večeru na salaš pred Ružomberkom. Cesty boli pomerne prázdne, tak sa cestovalo pohodlne. Peťovi Gondovi som odovzdal aj výhru – CD skupiny Smola a hrušky, no nedalo sa pustiť.. V Superbe nie je ani len mechanika na CD,,
Tak náš DJ púšťal to, čo má na SD karte. Taške a ani mne to nevadilo, Kika má doma otca starého rockera
a staršieho brata, no chudera Lucka mám pocit, že chcela pár krát z auta vystúpiť aj za jazdy. Počúvali sme samú romantiku.
. Way To Hell, Child In Time, Stairway To Heaven. Peťov obľúbený Rammstein- Du hast, opakovane Te quiero puta.. 
Veselo nám bolo..
Taške preto ani nevadilo, že zostala sama v aute, keď sme na druhý pokus trafili do Koliba u dobrého pastiera v Černovej. Skutočne nádhera! Lucka našla aj parkovisko pre autobus, tak možno 5.11. tam povečeriame pri návrate zo Sladkého výletu.
Dobre bolo! Dievčatá boli šikovné, perfektne všetko zvládli a spoločne sme dobre reprezentovali jedinečný spolok: Spišiačik!...
Taška strávila noc v garáži, no dnes je už spokojná. Doplnil som jej pôvodný obsah a je znovu pripravená na meranie glykémií kdekoľvek a kedykoľvek!
raganpeter1@gmail.com napísal dňa 03.10.2017 o 19.35 hod.:
Skvelá akcia,ktorá určite niekomu pomohla.Skvelá prezentácia Spišiačika,ktorý pomáha mnohým.Skvelý článok,ktorý mnohých potešil.Dúfam,že nikoho neurazím ,keď si dovolím v mene všetkých Spišiačikov povedať: Ďááákujeme ...!!!