Blog

Prišlo mi asi 300 žiadostí, aby som im poslal knihu Dia šlabikár 2. Čo som stihol, to som poslal, hlavne rodinám s malými deťmi a tým, ktorí nejakým spôsobom pomohli pri jej vzniku. Moje silné sociálne cítenie má však aj reálne limity dané nastavením celého projektu Dia šlabikár 2. Tak som si povedal, chcete knihu Dia šlabikár 2 zadarmo a má vám ešte aj poštovné uhradiť naše Združenie?? Urobte preto niečo, napíšte svoj krátky dia príbeh, pošlite svoju adresu.. alebo adresu svojho lekára a vybavení... Ako poznám dia komunitu.. nebudem tým pádom potrebovať veľa kníh.. A vznikla naša prvá špeciálna akcia ku Svetovému dňu diabetu.

 

No ale aby som šiel príkladom napíšem svoj príbeh ako prvý. Za 14,5 roka som toho s diabetikmi zažil veľa. No na jeden príbeh nezabudnem nikdy. V roku 2007 som naplánoval, že v rámci Dia leta na Spiši pôjdeme pozrieť do Tatier. Pred niekoľkými rokmi som na Skalnatom plese pôsobil pri stavbe novej lanovky a mnohé zážitky z toho obdobia sú nepublikovateľné..

 

Ráno sme mali skoršie raňajky, nafasovali sme rezeň medzi chleby, keksík, fľašu minerálky, džús na hypo a čoskoro som všetkým v autobuse ukazoval – aha pozrite sa pred nás hore – tam o pár hodín budeme!

 

Prišiel čas obeda. Zhŕkli sme sa už na Skalnatom plese, v priestore, kde sa v lete udržiavajú ratraky, merali sme glykémie a dali sa do obeda... Pozrel som na kamaráta Peťa a v jeho očiach som čítal čo mu v prebieha myslou.. Ono tie rezne sa zabalili do servítky a potom dali do mikroténového sáčku, samozrejme čerstvo vypražené, čo spôsobilo, že sa na chlieb prilepíli a bolo ich treba pomerne prácne odstraňovať.. Vtedy zo mňa vyhŕklo – buničina sa do príjmu sacharidových jednotiek neráta – obaja sme prestali odstraňovať servítky, iba sme chlieb otočili, potom druhý tak isto .. a dobrú chuť

 

Pôvodný článok o akcii z roku 2007 sa nepodarilo zachovať. Stratili sme ho spolu s mnohými pri prechode k inému poskytovateľovi dátových služieb, ale aspoň zopár fotiek si môžete pozrieť tu.

 

Deň prebiehal tak, že sme lanovkou šli na Skalnaté pleso, odtiaľ potom aj do Lomnického sedla. Po krátkej zastávke na Skalnatej chate a stretnutí s najznámejším horským nosičom a kamarátom Lacom Kulangom sme po magistrále prešli na Hrebienok a zubačkou sme sa dostali k autobusu. V ten deň sme mali mnoho zážitkov...