Akcie pre diabetikov

Ísť či neísť? To bola otázka viacerých členov Združenia v pondelok 20. augusta v Bachledovej doline. A ako to dopadlo? Prečítajte si

 

V pondelok ráno sa Spišiačikovia  v rámci Dia leta 2018 zobudili do krásneho dňa. Plán bol jasný. Bachledová dolina, prechádzka Chodníkom korunami stromov a obed v dych vyrážajúcich priestoroch reštaurácie Medvedí brloh. Vďaka rodine Uličnej sme mali zabezpečený odvoz autobusom do Bachledovej doliny zo zastávky pri našom ubytovaní. Na mieste sme si kúpili lístky a takmer všetci sme sa s odhodlaním vybrali na výšľap ku Chodníku. Diabetici po ceste poctivo dopĺňali sacharidy a zvládli sme aj niekoľko hýp. Cesta nahor bola pre niekoho náročná, pre niekoho menej. Niekto tam aj dušu vypľul, ale prišli sme všetci

 

Po krátkom oddychu sme zamierili na Chodník korunami stromov. Spišiačikovia ovládli tento priestor s nekonečným výhľadom a fotili si všetko a všetkých navzájom. Najväčšia zábava vznikla na vrchole vyhliadky, kde sa odvážili len tí, ktorým adrenalín problém nerobí. Spomeniem napríklad takú Majku Uličnú, Peťa Gondu, chlapcov Marcinovcov, Gondovcov, Lukáša Litavca, Uličnice a „čudujem sa doteraz” aj mňa. Niektorí rodičia nedýchali za nás. A my sme si to patrične užívali

A teraz k veci. Po prechádzke sme sa všetci zhromaždili a kládli si tú najdôležitejšiu otázku. Tak ísť či neísť? Konkrétnejšie ÍSŤ „hodinu” po „rovinke” alebo NEÍSŤ, teda odviezť sa na obed autobusom. Poniektorí unavení, poniektorí hladní, ale naša odpoveď bola jednohlasná – ÍSŤ. A tu prichádzam k pointe... Tí, ktorí sa „príjemnej” a „ pohodlnej” prechádzky zúčastnili určite vedia, prečo som použila úvodzovky. A pre tých, ktorí nechápu, vysvetlím. Z hodinovej prechádzky sa stala dveapolhodinová turistika s kopcami, kde staršie ročníky nevládali, s blatom, cez ktoré chlapci postavili provizórny prechod, a s lapačom na hypá, ktorých nebolo málo. Všetko sme však spoločne zvládli. Sme totiž jedná veľká rodina. A nakoniec sme sa cítili ako superhrdinovia za to, že to aj naši rodičia, ktorí si cez rok stihli prejsť niekoľkými ortopedickými a rehabilitačnými oddeleniami, zvládli. Klobúk dole našej Hanke Raganovej a Peťovi Hercegovi!

Po vynikajúcom obede v priestoroch reštaurácie Medvedí brloh sa len zaprášilo. Po nanukoch na olovrant ani nehovorím... Tie sme si vychutnali pri debate, ktorá vznikla s chlapcami od firmy Roche. Neverila som, koľko energie ešte ostalo v našich dia mamičkách, keď príde na rad otázka „Čo by ste zmenili/ vylepšili na inzulínovej pumpe?” Ako nestranný pozorovateľ Vám prezradím, že chlapci si nestíhali zapisovať a pevne verím, že sme im dali tú najlepšiu spätnú väzbu. Veď kto iný sa stretáva s problémami v praxi, ak nie my? Ďakujeme za prezentáciu noviniek a tešíme sa na to, keď budú naše pripomienky vypočuté. Amen!

Po návrate na penzión Diana v Ždiari sa takmer z každého stal nový človek. Tá sprcha a čisté oblečenie robí naozaj divy . Program bol do večere voľný, zväčša sa oddychovalo a debatilo. Avšak po večeri rozprávala len jedna osoba, ktorú rád počúva naozaj každý – naša KlauDIA. Aj keď majú Spišiačikovia zásady správneho stravovania určite aspoň teoreticky v malíčku, počúvali ju malí aj veľkí. A veľmi radi. KlauDIA nás prekvapila aj darčekmi v podobe zdravých tyčiniek, zdravých ovocných kapsičiek, nového sladidla a mnoho ďalšieho. Ďakujeme!

Tradične nasledovala druhá večera a voľná zábava. Pre nás, deti a mládež, aj tradičná intelektuálna hra „Kto som?”, a tak bol medzi nami zrazu aj taký Gašparovič, Kuly, Škrtel či Šípková Ruženka. Menšie deti sme vyšťavili, väčšie sa zabavili. Presne tak ako to má byť! A spať sme šli tesne pred polnocou...

 

Za celý pondelok teda ďakujeme organizačnému tímu, Klaudii Šugrovej za spoločnosť Elli Lilly, reštaurácii Medvedí brloh a chlapcom zo spoločnosti Roche.

Takto to videla a zapísala Vaša Zuzana Hercegová.