Blog

Tak sme zase raz oslavovali! Čo? Svetový deň diabetu.

Určite si dáte otázku, čo sa na tomto dá oslavovať, veď choroba našich detí nás často doháňa do zúfalstva a slzy bezmocnosti sa tiež sem tam objavia... Ale my sme oslavovali so Spišiačikom, oslavovali sme samostatnosť, statočnosť a šikovnosť našich detí a silu ich rodín, ktoré si povedali, že spolu to zvládnu lepšie! No a aby to nebola len taká nejaká oslava, tak sme si zašli mimo nášho domáceho prostredia.

Vďaka šikovnosti a neúnavnosti Petra Hercega (a kolektívu) sme sa pekne zbalili a vyrazili smer Budapešť. Po ceste sme vyzdvihli nášho sprievodcu „Arpiho“, ktorého väčšina osadenstva už poznala  . No a cieľ projektu: „Testovanie vplyvu prostredia na hodnoty glykémií u detí a mládeže od 9 do 25 rokov pod vodnou hladinou, na hladine, na pevnej zemi a tiež vo výške 96 m nad zemou“.

To nie je vtip, veď sme absolvovali výlet do Tropicária, kde sme zažili tropickú búrku, prítomnosť žralokov a iných morských, ale aj suchozemských tvorov (šváby, tarantuly a podobné potvory) testovali vplyv adrenalínu na glykémiu . Večer sme sa pokochali pohľadmi na vysvietené mesto a vysmiate tváre Maďarov oddychujúcich „v uličke nočného života“.

Druhý deň bol v znamení histórie, historická budova maďarského parlamentu zažila útok bielych tričiek so slovenským štátnym znakom na hrudi a veru sa nás aj okolostojaci pýtali, odkiaľ sme, že máme takéto tričká . Parlament bol krásny, historické pompézne priestory, výmena stráže pri korunovačných klenotoch, nádhera! Potom rýchly presun, s pauzou na toaletu , do národného múzea. Tam sa už začala prejavovať naša únava a tiež pretlak faktov z histórie Maďarska v slovenských hlavách... Dvadsať výstavných miestností s artefaktami z maďarskej histórie bolo proste veeeeľa, a tak sme chudáka Arpiho poriadne potrápili, snažil sa zo všetkých síl skrátiť preklad výkladu maďarského lektora a my sme úspešne hrali preteky o voľné lavičky a na konci sme si už vyberali len miestnosti s párnym číslovaním. No nebolo to od nás celkom fér, ale pud sebazáchovy zafungoval . Popoludní si niektorí vybrali oddych v historických kúpeľoch, v ktorých vraj na nich „dýchala história a tiež fyziologické potreby súčasníka“ z každej strany, ale kedy už len toto zažijeme znova...

No a pár nákupovchtivých dám sa vybralo na vlastnú päsť za dobrou kávičkou v nemenovanej kaviarni a následne s pomocou navigačných systémov sme našli aj vytúžené nákupné centrum. Po oddychu sme večer ešte zvládli dávku histórie pri výklade na námestí hrdinov. No a potom sme už vytvorili skupinky na individuálny program, tá naša „popradsko-svitovská“ neodolala „Budapeštianskemu oku“, a zase vplyv adrenalínu na glykémiu otestovaný v pravom slova zmysle.

Večer sme ukončili pokusom o rekord v počte umiestnených dospelých osôb na dvojposteľovej izbe nášho mimochodom perfektného hotela. Naozaj sa musím poďakovať za výber hotela, ubytovanie bolo super a raňajky, tým hádam nikto nemohol nič vytknúť, každý si prišiel na svoje.

Čas ubiehal neskutočne rýchlo a v nedeľu ráno bolo treba rýchlo pobaliť, stihli sme ešte postaviť do pozoru pani predavačku v hotelovom obchodíku so suvenírmi, asi sa chvíľu spamätávala z nášho nájazdu . Ostrihomská katedrála bola luxusnou bodkou, monumentálne priestory, výklad, hrobka, zvuk orgánu, stovky schodov a neskutočný výhľad s vetrom vo vlasoch, kto nevidel neuverí. Pokiaľ som na začiatku spomínala, že sme testovali vplyv prostredia na hodnoty glykémií, tak nesmiem zabudnúť, že okrem nadmorskej výšky sme otestovali aj gastronómiu, prvý obed v maďarskej dedinke dal síce viacerým žalúdkom zabrať, ale Pancreolan v Petrovej príručnej lekárničke to poriešil, večera v nákupnom centre tiež nebola nejako diétna, veď v Poprade ani v Spišskej Novej Vsi nemáme „fastfoody známych značiek“.

Z minulého roka si viacerí z nás pamätali „marha perkelt“, ale v sobotu nás pre zmenu prekvapil „paprikás csirke“, to všetko doplnila perfektná gulášová polievka. Večera v útulnej reštaurácii blízko námestia ulahodila aj tým, ktorí majú radi diétnejšie jedlá, kuracinka so zeleninou bola super , k tomu pohár vínka. No a nedeľný obed nemal chybu, aj keď sme trochu hádali, čo to vlastne budeme jesť. Štýlová reštaurácia po katedrálou nemala chybu, slovensky hovoriaci personál, chutné jedlo, krásne prostredie, proste topka!

No a potom už len cesta domov, do reality nás stopercentne vrátila slovenská večera na Dechtároch, ďakujeme Peťo .

Takže čo dodať na záver? Bolo super, ďakujeme Peťovi Hercegovi, Arpimu, Irenke, partnerom zo spoločnosti ZASTROVA, a.s. a všetkým účastníkom zájazdu a už teraz sa tešíme na 4.11.2018! Výsledky prieskumu zverejníme v dohľadnom čase