O stravovaní diabetikov

Je obdobie grilovačiek a varenia gulášov. Nikdy doma na sporáku neuvaríte taký chutný guláš, ako v prírode na voľnom ohni! Skúste uvariť segedínsky guláš a presvedčíte sa!
Ak máte svoj obľúbený rodinný recept, pošlite mi ho, rád ho zverejním!

Guláš varím pomerne často a rád... Fascinuje ma skutočnosť, že hoci varím rovnako, vždy má inú chuť. Nikdy sa nedržím receptu striktne, vždy dávkujem všetko „ priměřene“. No aj tak sa časom guláš doslova „preje“ a potom človek vymýšľa. Preto v sobotu budem variť „ dia segín guláš“ , teda niečo, čo by malo po dovarení byť podobné pravému maďarskému segedínskemu gulášu. Skúste, je to jednoduché! Tajomstvo jeho varenia som odpozeral od starých spoluobčanov maďarskej národnosti, v období, keď som pôsobil na stavbe mostu v Štúrove a zvyšok od manželky zo Žiliny. Maďari varia veľmi chutne! :-))

Keď varím na ohni v kotlíku, tak zásadne minimálne pre osem ľudí. Nemá predsa zmysel variť pár hodín pre dvoch. Našťastie u nás je ľudí vždy dosť. Asi preto sa hovorí, že človek je taký bohatý, koľko má kamarátov.

Postup je jednoduchý. Rozpustíme v kotlíku nakrájanú slaninu ( prípadne dáme domácu masť v absolútne krajnej núdzi olej). Keď sa roztopí, pridám na kocky pokrájanú cibuľu, tak dve - tri väčšie. Po chvíľke pridám nadrobno pokrájané dve rajčiny ( lebo sa mi ich vonku nechce lúpať) a jednu na kolieska nakrájanú papriku. Podusím za stáleho miešania a keď sa odparí voda, ktorú si pustí zelenina zasypem tak dvoma lyžicami červenej mletej papriky a hneď pridám aj tak kilo a viac na kocky pokrájaného bravčového pliecka. Menej zdatní kuchári si po zasypaní a premiešaní mletej papriky pomáhajú troškou vody, aby im paprika nezhorkla, ale mäso si pustí šťavu pomerne rýchlo, tak sa to dá zvládnuť aj bez vody.
Keď si pustí mäso šťavu, tak ten základ môžeme osoliť, pridať vegetu a okoreniť mletým korením podľa chuti (stačí aj jedna kávová lyžička), pridať dva –tri bobkové listy ( kupované nie sú bohvie čo, ale skúste si cez dovolenku natrhať čerstvé z kríkov, napr. neďaleko Zaostrogu pod Makarskou, to je úplne iná chuť!) a dusíme, až kým sa neodparí skoro všetka šťava. Vtedy pridám kilo až kilo a pol opláchnutej sudovej kyslej kapusty ( pre Čechov sudové zelí, nie že tam dáte kel!!!! :-)) ) Kapustu si po vykvasení v sude niekoľko rokov sterilizujeme v pohároch, tak sa potom lepšie nosí do prírody , či na chatu, ale zo suda je zo suda...) Potom dolejeme vodu tak, aby všetko bolo pod vodou.
V tejto fáze je dobré si dať do základu na pol hodiny uvariť napríklad kus bôčiku, alebo zopár klobás – najlepšie oboje, čo ocenia hlavne hladoši, kým sa všetko dovarí... (To robíme skoro pri každom guláši, mám kamarátov, ktorí sa na to priam tešia. Napr. Vasil K., Marcel. K, Ľubo Š., Števo S., Emo B., ...)
Varíme za občasného miešania, až kým mäso nezmäkne. Keď je mäkké, pridáme jednu na tenké rezance pokrájanú papriku a po piatich minútach dve šľahačkové smotany, v ktorých sa rozmiešali dve lyžice kukuričného škrobu ( Gustin). A to je to tajomstvo! Dobre rozmiešame, necháme prevrieť a hotovo!!!

Slovíčkom dia som guláš v úvode označil preto, aby som nezabudol na SJ. Ráta sa iba smotana a škrob. Skúsenosťami sme určili, že jedna porcia má jednu jednotku! (Kto chce, môže si dia segedo pred dovarením dochutiť pomocou náhradného sladidla , najlepšie od Imberu. :-)) )
Zvyšné doplníme napríklad chlebom, zemiakmi, ale ku segedu patrí hlavne knedlík. A ten sa dá napariť aj na chate...