O diabete

našej Lucky, keď mi spoločnosť systém Dexcom požičala bezplatne  a div sa svete, našli sme si ešte aj vzájomne uložené kontakty v mobiloch.

 

Ale nie o tom som chcela písať. Peťo Herceg ma poveril „logistikou“ a tak sme v ZOO SNV priamo po edukácii vytvorili zoznam záujemcov o využitie kontinuálneho monitoringu spolu s 8 senzormi, ktoré sme od spoločnosti Roche Slovensko, s.r.o. dostali. Prvá sa na testovanie podujala Lucka Litavcová, senzor jej aplikoval pán Rusnák priamo počas edukácie v ZOO SNV. Luckine pocity boli troška zmiešané, Dexcom už síce mala, ale prešlo odvtedy niekoľko

rokov, bežne sme z času na čas používali iný monitoring k pumpe, ale neboli sme zo senzorov nadšené, vydržali krátko, často vyhlasovali chyby a zistili sme aj dosť veľké odchýlky oproti hodnotám nameraným glukomerom  Tak sme čakali aké to bude so senzorom Dexcom.

 

A.....bolo to fajn, senzor fungoval, merania boli presné, s minimálnymi odchýlkami, odsledovali sme si priebeh nočných glykémií, po týždni sme senzor prvýkrát „reštartovali“ a pokračovali ďalší týždeň. Monitoring sme bez problémov používali 14 dní, po druhom pokuse o reštart sa už objavili väčšie odchýlky a po dvoch dňoch senzor skončil, ale to bolo v pohode, veď je určený na monitoring glykémií počas 7 dní a nám vydržal dvojnásobok

 

Po Lucke prevzala štafetu Lenka Plichtová, logisticky bez problémov, Plichta-kuriér zafungoval a pán Rusnák z Roche bol na návšteve v Spišskej Novej Vsi :D Škoda len, že sa náplasť senzora veľmi neskamarátila s Lenkinou pokožkou a my sme nemysleli trošku dopredu a nenavrhli „poistiť“ náplasť ďalšou ochranou proti odliepaniu , ale nabudúce budeme múdrejší ! Ďalšou v poradí bola Baška Uličná, budúca architektka si so senzorom poradila skvele a pán Rusnák cestoval pre zmenu do Svitu. Pre Kiku Raganovú nebol senzor žiadnou novinkou, keďže kontinuálny monitoring mala od spoločnosti Roche už požičaný

predtým. Po babách putoval Dexcom k Marošovi do Košíc, logistika zase zafungovala bez problémov, Maroš bol na pobyte v Tatrách a tak som mu Dexcom odovzdala počas spiatočnej cesty pri kávičke v popradskom Maxe Lucka Gburová, naša mala školáčka mala senzor prvýkrát, ale zvládli to s mamkou na jednotku, čo to sme prekonzultovali po telefóne, ale mamina bola maximálne spokojná, videla ako Lucka reaguje na rôzne jedlá, ako sa glykémia

hýbe v noci, no paráda. Lucka nemala s Dexcomom žiadny problém, zvládla to super aj v škole

 

Od Gburovcov štafetu prevzala Mirka Slezáková, vysmiatu sme ju po dvoch týždňoch stretli na púti na Levočskú horu, senzor previazaný obväzom na ruke, lebo vraj: „..trošku sa odliepa po dvoch týždňoch kvôli teplu, ale ukazuje ešte lepšie čísla ako prvý týždeň, tak nech vydrží čo najdlhšie.“ Zuzka Hercegova podarovala svoj senzor Miškovi Tatarkovi, ktorého si mamina chcela odsledovať ešte pred dovolenkou, bohužiaľ ani Miškova pokožka sa neskamarátila s náplasťou senzora a zareagovala nepríjemnou svrbiacou reakciou, takže aj keď neradi, museli senzor odpojiť predčasne.S pomocou p. Rusnáka, zbehlejší aj sami, sme si údaje sťahovali do počítača, kde sme si mohli pozrieť grafy, priemerné glykémie, vývoj glykémie počas dňa, a pumpári, ktorí využívajú aj funkciu bolus wizard a zadávajú do pumpy aj sacharidy mali pre svojich lekárov celkom zaujímavý podklad ku konzultácii.

 

Toľko „Dexcom story“ prvá séria. Chcem sa poďakovať pánovi Rusnákovi, ktorý ochotne cestoval po štyroch okresoch, nastreľoval senzory, sťahoval údaje... No a jasne, že sa chcem poďakovať aj všetkým rodinám, vďaka ktorým logistika naozaj fungovala bez problémov, senzory sa dostali tam kam mali a môžem spokojne skonštatovať, že všetkým pomohli.

 

 

Verím, že svoje pocity a skúsenosti napíšu aj ostatní, ktorí sa do projektu zapojili, prípadne aj

tí, ktorí mali možnosť vyskúšať si Dexcom už predtým....