O diabete

SOCIÁLNO PSYCHOLOGICKÉ ASPEKTY DIABETU

Už len ten samotný názov vzbudzuje úctu, strach, obavu ... Literatúry k tejto problematike nie je veľa. Ale kto má osobnú skúsenosť, určite vie, že iné je stať sa diabetikom, ak má napríklad dva roky a iné desať rokov.

Preto sme sa pokúsili popísať špecifiká ochorenia DM1 pre rôzne vekové kategórie práve z tohto hľadiska. Ako a či , sa nám to podarilo, posúdte !

Diagnóza diabetes vyvoláva v každom človeku rôzne pocity. Inak ju chápe pacient, inak jeho súrodenec, iné pocity má širšia rodina.
V každom prípade majú spoločný pocit a tým je smútok. Tento smútok môže niekedy viesť až k odopretiu liečby. Ďalším pocitom je hnev a pocit viny. Pocit viny, napríklad z toho, že dieťa ochorelo, že má od rodičov „nesprávnu“ genetickú informáciu, že ho nedokázali pred ochorením uchrániť. Ak niekto z rodičov alebo diabetikov o tomto svojom hneve nehovorí, tak sa ťažšie adaptuje na nové podmienky. Ale adaptovať sa musí. Čím skôr, tým je to lepšie pre detského diabetika a aj pre celú rodinu. Preto sme sa v tomto článku zamerali na popísanie rozdielov týchto problémov v rodine s diabetikom podľa jeho veku.
Priznám sa, že sme nemali odvahu, ani skúsenosť písať o tých najmenších diabetikoch, to vedia popísať iba rodičia, ktorí to zažili.
Zaslúžia si úctu a obdiv !
Veď to dieťa, ešte nevie povedať, čo cíti, ako mu je, čo chce... ( Ak mi pošlú viacerí rodičia práve dia detí , ktoré ochoreli ako ročné, dvojročné, trojročné..., svoje skúsenosti a rady, rád ich spracujem do článku, alebo ich uverejním, ak to dovolia. Lebo mnohí nie sú ochotní sa so svojimi starosťami zverovať verejnosti... )

Veková skupina detí od 6 do 11 rokov

Deti po ochorení v tomto veku často pripisujú sebe vinu za ochorenie. Často pociťujú strach z umierania. Majú obavy z komplikácií o ktorých sú informovaní, alebo si tieto informácie získajú v ambulanciách a nemocniciach. Tieto skutočnosti nahlodajú ich vieru v rodičov, ako zdroja absolútnej bezpečnosti. No tiež popri tom majú zlosť na rodičov, že ich zrazu až príliš ochraňujú. Začínajú tiež rozumieť pojmu „dôsledky“ ochorenia a majú strach z „iného“. Neobvyklé v tomto veku nie je ani „podvádzanie“ rodičov pri konzumácii potravín a meraní hladiny krvného cukru.
Diabetes sa v tomto veku prejavuje na správaní dieťaťa. Stáva sa že ignoruje príznaky nízkej hladiny krvného cukru, odmietajú jesť v škole desiate, lebo sú v pozornosti spolužiakov a nechcú sa od ostatných odlišovať.
Riešiť situáciu sa dá iba zdôrazňovaním pozitívnych aspektov rozdielov medzi deťmi a ich rovesníkmi: môžeš jesť vtedy, keď ostatní nemôžu – no vysvetliť im, aby toto privilégium nezneužívali. V triede je príležitosť na vyvolanie diskusie o diabete. Vhodné je spolužiakom vysvetliť, že diabetes nie je nákazlivý a že nevzniká po nadmernej konzumácii cukríkov. V prípade diabetikov je nevyhnutné vysvetliť učiteľom, starým rodičom a rodine, že potraviny nemôžu byť použité ako odmena za dobré správanie, drobnú pomoc či dosiahnuté školské výsledky.

Veková skupina detí od 12 do 18 rokov

Kto nepozná pubertu? Dieťa v tomto veku je niekedy nevyspytateľné! Hladina krvného cukru môže mať výkyvy, ktoré nemajú logiku - prejavujú sa hormóny. V tomto veku je dieťa do značnej miery ovplyvniteľné kamarátmi. Chápe už abstraktné pojmy, zaoberá sa svojim vzhľadom, má veľa sociálnych aktivít.
Liečba diabetu má v tomto veku výrazné špecifiká. Stáva sa, že vynechajú pichnutie inzulínu, odmietajú, že sa líšia od ostatných. Občas nezjedia raňajky, občas desiatu, občas olovrant. Veľkým tlakom na popieranie diabetu je skutočnosť, že sú závislí na ihlách – ako narkomani, čo ich okolie môže nevhodne komentovať. Majú zmätené pocity z tohto obdobia fyzických zmien a tie bránia otvorenej komunikácii s rodinou a ďalšími dospelými. Súčasťou pokusu o získanie kontroly nad sebou bývajú aj prejavy nevhodného sexuálneho správania, depresia a samovražedné gestá. Vysoké hladiny krvného cukru môžu spôsobiť oneskorenie puberty a u dievčat zmeniť pravidelnosť menštruácie. Niektorým hrozí aj izolácia zo skupinových aktivít, čo vedie k vzájomnej separácii a nedostatočnému zapojeniu do spoločnosti. Rodinné zmätky, ktoré vyvolajú svojimi vzburami môžu viesť k strate podpory rodiny a narušeniu komunikácie v rodine. U dievčat nie sú výnimkou poruchy príjmu potravy, teda bulímia, nízka hmotnosť a nadmerné cvičenie.
Riešenia nie sú jednoduché. Dieťa sa musí naučiť, niesť za svoje konanie zodpovednosť. Je mu tiež potrebné vysvetliť, že v rodine platia isté pravidlá a tie musí dodržiavať. Veľmi dôležité je podnietiť ho, aby vyjadroval svoje pocity, tak sa dá zabrániť vzniku hystérie a hypochondrie. Vhodné je reagovať priamo na ich sexuálne potreby poskytovaním presných informácií.

Veková skupina diabetikov nad 18 rokov

Úmyselne nehovoríme o dieťati je to už dospelý jedinec. Je už osobnosťou, spravidla zvláda život s diabetom, pozná zásady liečby a snaží sa ich dodržiavať v snahe vyhnúť sa neskorším komplikáciám diabetu. Skôr či neskôr začne uvažovať o založení vlastnej rodiny. Myslíme si, že toto je otázka pre každého diabetika. Potvrdili nám to aj rozhovory s diabetikmi. Ťažko sa dá predpokladať ako kto zareaguje, ak jeho dieťa po ňom zdedí diabetes. Aké sú šance?

Je známe, že cukrovku spôsobuje jeden gén. Vedci nevedia, ktorý zo 17 vyradených to je. Záleží teda na tom, ktorý z rodičov má silnejšiu genetiku a ktoré z našich génov budú predané potomkovi. Šance sú teda od žiadnych po veľmi vysoké. Čo teda ostáva diabetikom? Dúfať, že sa im narodí nie len zdravé dieťa, ale že aj zdravým ostane.

U diabetika prvého typu štatisticky vychádza :
• ak má diabetes otec dieťaťa, šanca je 1:17,
• ak matka s diabetom 1. typu porodí pred 25 rokom života, šanca je 1:25,
• ak matka diabetička porodí po 25 roku života, šanca je 1:100,
• v prípade, že sú obaja rodičia diabetici, šanca je 1:4 až 1:10.

Iný zdroj opisuje možnosti v percentuálnych údajoch:
• ak je otec diabetik: 6 %
• matka diabetička, pôrod pred 25 rokom: 4 %
• matka diabetička, pôrod po 25 roku: 1%
• obaja rodičia diabetici: 10-25%
• súrodenec diabetik: 6%,
• identické dvojča diabetik: 50%.