Diabetik sa pri výbere vhodného športu riadi v podstate zdravým rozumom a tiež by mal vhodnosť vybraného druhu športu konzultovať so svojim lekárom. V prípade retinopatie (zmeny na cievach očného pozadia) sa neodporúča zdvíhanie bremien, vzpieranie a športy, pri ktorých dochádza k otrasom. Pre diabetikov napríklad nie je vhodný box, nakoľko je to kontaktný šport a riziko poranenia je vysoké. Pri ťažkej polyneuropatii (poškodenie nervových zakončení a strata citlivosti na dolných končatinách) nie sú vhodné športy so zvýšeným rizikom poranenia nôh (napr. futbal, basketbal, tenis). Pri častých hypoglykémiách a pri syndróme neuvedomovania si hypoglykémie nie je vhodné potápanie, horolezectvo, automobilové športy a parašutizmus.
Lekári neodporúčajú trénovať pri závažnejších komplikáciách diabetu (poškodenie sietnice, nervového systému, obličiek, nekontrolovaný vysoký tlak krvi, vredy/gangréna predkolenia), nekontrolovanej liečbe diabetu a nekontrolovanom stravovacom režime.
Vytrvalostný (dynamický) aeróbny tréning
Vo všeobecnosti sa pre diabetikov odporúčajú cvičenia rytmicky zaťažujúce veľké svalové skupiny. Prevažovať by mala vytrvalostná/aeróbna športová aktivita aspoň 30 minút denne (30 ̶ 60 minút + 5 ̶ 10 minút rozcvičenie a vyklusanie) počas troch až šiestich dní v týždni na úrovni minimálne 50 ̶ 70 % individuálnej maximálnej srdcovej frekvencie (mladší diabetici s dobrou kondíciou až na úrovni 85 % srdcovej frekvencie).Individuálna maximálna srdcová frekvencia pre daný vek sa orientačne určí tak, že sa odčíta vek pacienta od hodnoty 220 (napr. pri veku 30 rokov: 220-30=190, tréningová srdcová frekvencia by sa v tomto prípade mala pohybovať medzi 50-timi až 70-timi percentami uvedeného maxima (orientačne medzi 95 až 133 pulzami za minútu).
Odporový (statický) silový tréning
Takzvaný kruhový tréning sa pre diabetikov odporúča 2 až 3-krát týždenne s 1 ̶ 3 zostavami po 8 ̶ 15 opakovaniach s ľahšími činkami (do 10 ̶ 15 % hmotnosti tela).
Vhodnými športmi sú chôdza a rýchla chôdza, chôdza po schodoch, beh v prírode, džoging, bicyklovanie, plávanie, vodný aerobik, bežecké lyžovanie, nevysokohorská turistika, tanec, korčuľovanie, stacionárny bicykel, rekreačný tenis. Medzi rizikové športy patria skalolezectvo a horolezectvo, skydiving (voľný let z lietadla s použitím padáka až v záverečnej fáze letu), automobilový šport, lietanie, vrátane závesného. Pre diabetika sú nevhodné najmä športy s prevažujúcou silovou zložkou – vzpieranie, džudo, kulturistika, rýchlostné športy – bežecký a plavecký šprint, rýchlokorčuľovanie, športy spojené so zvýšením vnútro-hrudníkového tlaku (vzpieranie, kulturistika, intenzívne veslovanie). Odborníci neodporúčajú ani športy spojené s nadmerným psychickým stresom, t.j. súťažné, extrémne, adrenalínové športy, parašutizmus, bungee-jumping a potápanie. Diabetu neprimerané sú tiež športy, pri ktorých sa vyžaduje náhla zmena polohy tela: hádzaná, gymnastika, krasokorčuľovanie, intenzívne vykonávané raketové športy, ako aj kontaktné športy, spojené s vyšším rizikom úrazu: ľadový hokej, futbal a pod.
Z uvedeného vyplýva, že každý diabetik pri športovaní musí dodržiavať tieto zásady:
- Porozumieť aktivitám súvisiacim s každou zložkou inzulínového režimu.
- Ovládať presnosť techník podávania injekcií a miest vpichu.
- Monitorovať glykémie.
- Rozumieť počítaniu sacharidov (extra sacharidy potrebné pre športovanie).
- Znižovať dávky inzulínu pred športovaním (vedieť používať inzulínovú pumpu).
- Pred tréningom venovať pozornosť poslednému prijatému jedlu, druhu a dávke inzulínu a uplynulému času od predchádzajúcej aplikácie inzulínu.
- Zistiť, či tréneri, učitelia alebo rodičia majú primerané znalosti o potrebách športujúceho diabetika, či vedia monitorovať zmeny jeho zdravotného stavu a či mu dokážu pomôcť napr. pri prípadnej hypoglykémii.
- Poznať podstatu tréningu, súťaženia a ich účinok na metabolickú kontrolu diabetu.
- Vyhýbať sa cvičeniu v stave nedostatočnej/zlej kompenzácie diabetu.
- Používať správnu obuv a ochranné pomôcky.
- Vyhýbať sa cvičeniu v extrémnych podmienkach (stres, teplo, chlad).