O diabete

Veľmi pekný článok som našiel na HN.HNONLINE.SK (7.12.2004). Jednoducho vysvetlené je v ňom to, čo som dlhšie hľadal...

Diabetes mellitus - u nás známy pod ľudovým názvom cukrovka. Je to ochorenie spôsobené poruchou vylučovania alebo účinnosti inzulínu. Vplyvom tejto poruchy nie je hladina cukru v krvi vyvážená tak, ako u zdravého človeka. Dlhodobo vysoká hladina cukru v krvi spôsobuje komplikácie - očné choroby až slepotu, choroby obličiek, kardiovaskulárne ochorenia a iné. Nevyvážená hladina cukru môže mať smrteľné následky, napr. kvôli srdcovému infarktu.
Existujú dva bežné typy cukrovky - 1. typu a 2. typu.

Hlavným cieľom v liečbe cukrovky 2. typu, rovnako ako pri 1. type, je kontrola hladiny cukru v krvi. Cieľom je čo najviac sa priblížiť k normálnym hodnotám glykémie, a to tak nalačno, ako aj po jedle (postprandiálne). Dnes už sú dostupné lieky, ktoré umožňujú pacientom účinnejšie kontrolovať hladinu cukru v krvi a zabrániť tak vzniku závažných zdravotných dôsledkov cukrovky.

Inzulín

Inzulín je hormón vylučovaný beta bunkami pankreasu, ktorý umožňuje živým organizmom spracovať cukor prijatý v potrave. Inzulín bol objavený v roku 1922 Kanaďanmi Frederikom Bantingom a Charlesom Bestom.

Cukrovka 1. typu

Cukrovka 1. typu sa objavuje, ak sú beta bunky pankreasu nefunkčné a vôbec neprodukujú inzulín potrebný na kontrolu hladiny cukru v krvi. Napriek tomu, že cukrovka 1. typu sa môže objaviť v ktoromkoľvek veku, najčastejšie sa vyskytuje u mladých ľudí vo veku do 35 rokov.

Cukrovka 2. typu

Cukrovka 2. typu je spôsobená postupným zlyhávaním beta buniek pankreasu, ktoré bežne vylučujú inzulín po prijatí potravy do organizmu. Vylučovanie inzulínu je pomalé a nedostačujúce. To znamená, že po najedení organizmus neobsahuje dostatok inzulínu potrebného na spracovanie stravy a hladina cukru v krvi narastá. Okrem toho môže dochádzať k zmenám účinku inzulínu v periférnych tkanivách (napr. svaloch). Cukrovka 2. typu sa obyčajne vyskytuje u starších osôb než cukrovka 1. typu a často ju sprevádza nadváha a obezita. Toto ochorenie sa častejšie vyskytuje v niektorých rodinách. Sedavý životný štýl a nevhodné stravovacie návyky zvyšujú riziko vzniku a rozvoja ochorenia.

Život je pohyb a pohyb je život

Aktívnym pohybom dochádza v tele k znižovaniu hladiny cukru v krvi. Mnohí diabetici sa kvôli obave z upadnutia do hypoglykemickej krízy vzdávajú športovania. Avšak pohyb je jednoznačne prospešný, a preto aj žiaduci pre každého diabetika. Nezávisí, či má pacient diabetes mellitus 1. alebo 2. typu, ani od toho, či je liečený "iba" diétou alebo diétou v kombinácii s tabletkami alebo inzulínom. Cvičenie je neoddeliteľnou súčasťou liečebného procesu a jeho význam je porovnateľný s liekmi.
Každý pacient si môže vybrať druh fyzickej aktivity podľa dostupnosti a obľúbenosti. Vhodná je rýchla chôdza, turistika, jazda na bicykli, plávanie, cvičenie na fitlopte, korčuľovanie, lyžovanie. Pri športe sa diabetik môže orientovať podľa vlastných pocitov. Zrýchlený pulz a zadýchanie je dobrým indikátorom. Dosiahnutá únava má byť mierna až stredná, nikdy nie vyčerpávajúca. Presnejšie sa môžeme orientovať podľa počtu úderov srdca za minútu. Od čísla 220 si pacient odčíta svoj vek. Údaj predstavuje počet úderov srdca za minútu, ktorú diabetik nikdy nemôže dosiahnuť, lebo predstavuje veľmi intenzívnu fyzickú záťaž (napr. u 60-ročného je to 160 úderov/min). Pre diabetika odporúčame cvičenie strednej intenzity, čo predstavuje 60 - 70 % zo získaného údaja (v našom príklade 96 -112 úderov/min). V prípade prítomnosti komplikácií sa odporúča cvičenie nízkej intenzity, čo v predstavuje 50 - 60 % zo získaného údaju (v našom príklade 80 - 96 úderov/min).

Diabetik bez zistených komplikácií sa prakticky až na tzv. adrenalínové športy nemusí obmedzovať vo výbere aktivity. V prípade postihnutia obličiek (diabetická nefropatia) nie je vhodné cvičenie v posilňovni. Ak má očné komplikácie (proliferatívna diabetická retinopatia), neodporúča sa behanie, loptové hry, squash, tenis, vzpieranie, box. Pri postihnutí nervových vlákien (diabetická neuropatia) sa treba vyvarovať behu a dlhým túram. Pri ochorení srdcovo-cievneho systému býva cvičenie limitované výkonnosťou pacienta.
Úprava stravy, ak je vôbec potrebná, závisí od druhu a intenzity športu, od spôsobu liečby a stavu metabolickej kompenzácie každého diabetika. Diabetici na diéte nemusia robiť žiadne zmeny. Podobne aj diabetici liečení tabletkami, ale ak sa pripravujú na intenzívnejšiu a dlhšie trvajúcu záťaž (nad 1 hod.), je vhodné zredukovať dávku tabliet. U pacientov liečených inzulínom je pred výkonom vhodné zvýšiť príjem stravy o 1 - 2 sacharidové jednotky a zredukovať dávku inzulínu o 10 - 30 % - všetko však závisí od intenzity cvičenia. Keďže sa nedá povedať univerzálne pravidlo, pretože závisí od mnohých faktorov, odporúčame poradiť sa s diabetológom, ktorý pozná stav pacienta. Každý by mal mať pri sebe zdroj cukrov - najlepšie v podobe džúsu alebo sladkého čaju.