O diabete

(zdroj Herceg Peter, Dia šlabikár2)

 

Najnovším hitom medzi sladidlami v posledných rokoch je rastlina s názvom Stévia cukrová.

Jej lístky sú 30x a extrakt niekedy až 450 x sladšie ako sacharóza. Avšak nečakajte, že stévia je sladký zázrak. Rastlinka sa dnes dá bez problémov zohnať a pestovať doma. Z jednej rastlinky sa dá získať aj pol kilogramu sušených lístkov. Jej vysušené lístky sa používajú napríklad do nápojov ale napríklad fľašu marhúľ pri zaváraní neosladí. Za náhradu cukru by sme ju mohli považovať vo forme výťažku spoločne s umelými sladidlami. Aj preto treba čítať zloženie každého výrobku, lebo na trhu je množstvo výrobkov s označením a odkazom na stéviu, no v zložení zistíte, že jej je tam niekedy minimum.

 

 Niekedy je lepšie nevedieť, ako sa rastlina pre domáce využite spracováva. Vysvetlil nám to odborník pracujúci v oblasti potravinárskej chémie. Vysušené a rozdrvené listy sa vylúhujú v teplej vode. Tmavohnedá usadenina sa vybieli a rušivé cudzie látky sa odstránia chloridom hlinitým, hydroxidom vápenatým, alebo síranom železnatým. Výsledok sa neutralizuje a čistí. Do tekutého extraktu sa pridá konzervačný prostriedok a všetko sa pomocou metylalkoholu vykryštalizuje. Ako spojivo sa používa maltodextrín a horká pachuť steviozidu sa pomocou enzýmov premení na príjemne chutnajúci rebaudiozid.

 

I napriek uvedenému treba povedať, že v Japonsku sa už dlho používa na sladenie nápojov, dokonca aj colového typu. Niektoré zdroje uvádzajú, že jej rozšíreniu v Európe bránila cukrovarnícka lobby a aj liečba obezity je výnosný biznis... Nechajme to ale na posúdenie odborníkom a riaďme sa vlastným rozumom a skúsenosťami. Na trhu sa vraj dá stévia kúpiť aj ako prášok a sušené listy bez podstatnej chemickej úpravy.