O diabete

 

(zdroj Herceg Peter, Dia šlabikár2)

 

Diabetes prvého typu je zdravotné postihnutie a to nepôsobí len individuálne na detského pacienta a na jeho rodičov, ale mení i celú štruktúru a funkciu rodiny ako neoddeliteľnej jednotky. Kladie na rodinu zvláštne nároky s ktorými sa musí vyrovnať tak, že sa jednotlivé úlohy rozdelia medzi všetkých a pri riešení spoločných problémov si všetci poskytujú pomoc a podporu.

Dieťa si v rodine osvojuje základné normy spoločenského správania, pravidlá spolunažívania, ale aj prijatie samého seba a teda aj prijatie vlastného ochorenia. Okrem úloh, ktoré vyplývajú zo základných funkcií každej rodiny (reprodukčná, ekonomická, emocionálna a výchovná), musí rodina so zdravotne postihnutým dieťaťom zaisťovať ešte ďalšie úlohy súvisiace s liečbou:

 rodina má vykonávať liečebné a výchovné postupy doporučené lekárom,,

 má chrániť choré dieťa, kde je to nutné – zaistiť sprevádzanie,

 rodina má zaistiť kontrolu pri úprave životosprávy,

 má poskytovať rýchlu a účinnú pomoc pri náhlych príhodách ohrozujúcich život

(hypoglykémia).

Základným sociálnym vzťahom je vzťah dieťaťa k rodičom a tento determinuje jeho sociálne vzťahy v budúcnosti. Ďalší dôležitý je vzťah k súrodencom. Práve oni bývajú zdrojom a stupňom poznania pre súrodenca so zdravotným postihnutím. Súrodenci ho chránia, prirodzene zabezpečujú zdravú súrodeneckú súťaživosť a pomáhajú začleniť sa do sociálneho prostredia. Súrodenci bývajú na svoj vek lepšie pripravení, zrelší, zodpovednejší, vnímavejší, tolerantnejší a ochotnejší pomáhať druhým.

 

Ak rodičia preferujú dieťa s postihnutím – zdravotným znevýhodnením, môžu sa niekedy u nich prejaviť negatívne povahové črty a nepriateľstvo. Zo strany rodičov je potrebné zachovať spravodlivý prístup ku všetkým svojim deťom. Postoj súrodencov voči súrodencom so zdravotným postihnutím je do značnej miery ovplyvňovaný postojom rodičov. Je potrebné pamätať na to, že záťaž rodiny by nemala presiahnuť medze únosnosti a že bez odbornej a ľudskej pomoci rodina sama nemôže všetky nepriaznivé situácie prekonať. Spôsob života členov rodiny ovplyvňuje aj zdroj príjmov členov rodiny, ktorý je podmienený zamestnaním rodičov a tiež od spotreby, ktorá je ovplyvnená tradíciami rodiny a jej organizáciou. Postihnutie dieťaťa predstavuje pre rodinu zvýšené nároky na finančný rozpočet.

Ochorenie spôsobuje zvýšené výdavky rodiny:

 diéta – úprava životosprávy a stravovanie,

 lieky – doplatky za inzulíny, ktoré sú pre dieťa životne dôležité,

 zdravotná a liečebná starostlivosť (návštevy u lekára, nemocnica),

 špeciálne pomôcky,

 výdavky na dopravu

 rehabilitačno – rekondičné pobyty.

 

V prípade, že jeden z rodičov zostáva doma z dôvodu opatrovania, stráca rodina dôležitý zdroj príjmu. Nezabudnuteľným faktorom je i to, že ak rodič nemôže vykonávať dlhšie svoje povolanie, znižuje sa jeho kvalifikácia, čo môže v budúcnosti ovplyvniť jeho ďalšie pracovné zaradenie a teda aj výšku príjmu.Diabetes mellitus je multifaktoriálne celoživotné ochorenie. Priebeh diabetu je vo veľkej miere ovplyvňovaný psychosociálnymi faktormi, pretože sa jedná o chronické,

nevyliečiteľné a často invalidizujúce ochorenie, ktoré pacienta obmedzuje v jeho aktivitách a vyžaduje dodržiavanie rôznych zásad a pravidiel.

 

Sociálne problémy s ktorými sa rodiny s detským diabetikom stretávajú najčastejšie:

 psychická a fyzická záťaž na rodičov - ťažko prijímajú a vyrovnávajú sa s ochorením dieťaťa

 celoživotné ochorenie je výrazný stresový faktor – beh na dlhé trate vyžaduje množstvo energie 

 obviňovanie, kto je zodpovedný za vznik choroby dieťaťa – hľadanie vinníka vždy naruší rodinné vzťahy - narušené vzťahy dieťa intenzívne vníma a často sa následne nezmyselne obviňuje samo

 nedostatočná akceptácia režimových opatrení z rozličných príčin vedie k zlej kompenzácii – následne v podobe začarovaného kruhu vyvoláva rezignáciu, frustráciu

 negatívne emócie spôsobujú psychickú labilitu

 problém s finančným zabezpečením rodiny, zvýšené náklady na liečbu

 strata vlastného zamestnania, strata kvalifikácie, strata pracovných zručností

 problém pri nadväzovaní priateľstiev s rodinami, kde nemajú diabetika

 strata sociálnych väzieb, popieranie reality, zámerné utajovanie ochorenia pred známymi, priateľmi

 upnutie sa matky na problémy chorého dieťaťa, zabúda na potreby a problémy ostatných detí a manžela – možný rozpad rodiny, strata funkčnosti rodiny

 nedostatok času pre rodinu, strata rozličných záujmových činností

 overprotektivita - neprimerané protežovanie ochorenia a prehnaná ochrana dieťaťa, ktorá mu škodí

 problém výberu školského zariadenia, krúžkov, voľnočasových aktivít a povolania

 sociálna izolácia dieťaťa vo vrstovníckom kolektíve, ale i izolácia rodičov dieťaťa často z dôvodu neopodstatnených obáv.

 

Reakcia dieťaťa na zistenie diagnózy diabetes mellitus - teda po zistení celoživotného život ohrozujúceho ochorenia prebieha rôznymi fázami:

 šok po oznámení diagnózy (u človeka prevládajú pocity zmätku, úzkosti, zúfalstva a bezradnosti)

 popretie a izolácia (človek sa snaží od choroby uniknúť alebo ju popiera; v tejto fáze nie je schopný ani ochotný prijímať rady, či učiť sa)

 obdobie negativizmu a zlosti (človek môže zažívať pocity krivdy a nespravodlivosti, že choroba postihla práve jeho; s tým súvisí aj hnev, negatívny postoj voči okoliu; v tejto fáze človek môže zle prijímať informácie súvisiace s chorobou)

 zjednávanie (negativizmus, zlosť poľaví a človek sa snaží vyjednávať; hľadá zázračné lieky, liečiteľov)

 depresia (s definitívnym pochopením závažnosti ochorenia sa objavuje smútok z utrpenej a hroziacej straty; človek je náchylnejší na prijatie informácií) 

 akceptácia pravdy (prijatie skutočnosti ochorenia; obdobie vhodné na edukáciu a prijatie nových myšlienok).