O diabete

 

Súčasná diabetológia dnes zámerne prekračuje hranicu medzi lekárom, zdravotníkom – profesionálom a laikom – samotným diabetikom. Cieľom je vzdelávať pacientov a viesť ich k tomu, aby bezpečne dokázali zvládať diabetes v rôznych životných situáciách.

Diabetes mellitus je definovaný aj ako stav podmieneného zdravia alebo ako iný stav metabolizmu, ktorý sa stáva chorobou až vznikom komplikácií. Hovoríme o celoživotnom, progredujúcom, multifaktoriálnom, preventabilnom ochorení, kedy si sám pacient môže (dez)infromáciami výrazne pomôcť alebo naopak výrazne uškodiť. Máloktoré ochorenie dáva možnosť pacientovi vstupovať do liečby a ovplyvňovať svoj zdravotný stav pomocou zosúladenia a rešpektovania režimových opatrení práve tak, ako diabetes mellitus. Táto skutočnosť sa v rukách pacienta mení na neskutočnú devízu. Zdravie je hodnota, ktorú si najviac vážime, no žiaľ často aj kvôli nedostatočnej informovanosti a (ne)možnosti edukácie najmenej chránime.

Z dlhodobého hľadiska terapeutická edukácia diabetika v podstatnej miere znižuje obrovské finančné náklady v spojitosti s chorobou ako pre pacienta, tak aj pre spoločnosť.

 

Edukáciu diabetika, prípadne aj jeho rodiny, charakterizujeme ako výchovu k samostatnému zvládaniu diabetu a k lepšej spolupráci so zdravotníkmi. Je nevyhnutnou a nenahraditeľnou súčasťou liečby diabetika. Edukácia začína prvým kontaktom diabetika s lekárom alebo sestrou. Nekončí sa nikdy – so zreteľom na celoživotný priebeh ochorenia má celoživotný charakter.

„Diabetik je ako boxer v ringu, ale jeho rohu je za ním a aj celý edukačný tým – lekár, rodina a kamaráti zdravotníci.‟ (Herceg, 2016, ).

 

Edukácia zohráva kľúčovú úlohu nielen pri zlepšení kvality metabolickej kontroly, ale aj kvality života s týmto ochorením. Má byť dostupná všetkým diabetikom počas celého života. Uskutočňuje na rôznych miestach, za rôznych podmienok, preto záleží na edukátorovi zvoliť najvhodnejší spôsob, aby bol cieľ edukácie splnený a priniesol želateľný efekt. Edukácia sa môže uskutočňovať počas hospitalizácie diabetikov na lôžkových oddeleniach, ambulantnou formou, telefonicky prostredníctvom info-liniek, prostredníctvom internetu, počas pobytov v liečebných kúpeľoch, počas rekondičných pobytov, detských letných táborov, počas vzdelávacích aktivít občianskych združení, ale tiež v prirodzenom domácom prostredí diabetika ako forma terénnej edukácie.

            Zlá, nedostatočná, alebo neprimeraná edukácia diabetika a jeho rodiny sa v konečnom dôsledku odráža v horšej kompenzácii ochorenia a z toho vyplývajúcich zdravotných komplikácií a logicky aj vo zvýšených nákladoch na liečbu diabetika. Zistili sme, že edukáciu ako prevenciu vzniku ochorení alebo prevenciu vzniku komplikácií chronických ochorení však naše zdravotné poisťovne neakceptujú, čiže ani finančne nezabezpečujú. Edukácia ako jedna z kľúčových stratégií liečby diabetu nikde v oblasti zdravotnej politiky nie je legislatívne ukotvená. Dodnes neexistujú na Slovensku žiadne štandardy edukácie, a to ani Národný diabetologický program. Lekár diabetológ takmer nemá zdravotnou poisťovňou uhradenú edukáciu, aj keď tvorí základnú súčasť liečby.

Viem, že zlepšeniu edukovania diabetikov bráni naša legislatíva, ktorá umožňuje uhrádzať lekárom iba prvú edukáciu ich pacientov, ktorá býva spravidla pri zistení diabetu a ktorá by mala byť opakovaná viackrát za sebou v rozumnom časovom odstupe, pričom by časom mala ísť viacej do hĺbky. To však súčasný stav legislatívy žiaľ neumožňuje. Možno prijatím a hlavne uvedením Národného diabetologického programu do praxe sa situácia zmení aspoň trochu k lepšiemu.

 

Úroveň a celková kvalita edukácie na Slovensku záleží na miere angažovanosti a úrovni schopností konkrétneho diabetológa a jeho sestier. Diabetik od edukačného stretnutia očakáva, že bude prijatý ako človek a nie ako ďalší prípad alebo číslo. Jedným z najdôležitejších prianí diabetika je pomoc v hľadaní príčin jeho ťažkostí.

 

Edukácia je u nás realizovaná iba na báze dobrovoľnosti. Občas je predmetom náhodných krátkodobých projektov. Je nesmierne dôležité, aby si edukátor aj pacient uvedomili, že podobne ako diabetes je celoživotným ochorením, tak aj edukácia pacienta je celoživotným, pokračujúcim procesom, ktorý len nadobúda v rôznych štádiách ochorenia rôzne formy. V Katalógu pracovných činností vydanom MZ SR povolanie edukačná sestra nenájdete. Nenájdete tam už ani povolanie diétna sestra.

 

Dozvedeli sme sa, že podľa katalógu pracovných činností MZ SR bola diétna sestra spomedzi sestier vyčlenená - zaradená iba medzi asistentov a môže vykonávať povolanie asistenta výživy. Na Slovensku ju nájdete menej ako v piatich diabetologických zariadeniach. Stravovanie sa tak ako jeden zo základných stavebných kameňov pri liečbe diabetu stáva pre mnohých, hlavne novodiagnostikovaných diabetikov práve najväčší kameň úrazu. Riešením nedostatočnej edukácie je dožadovanie sa edukácie u svojho lekára, štúdium dostupnej literatúry a časopisov o diabete, stretávanie sa s inými rodinami s detským diabetikom a výmena skúseností a rád, spolčovanie sa s inými diabetikmi.