Už dlhšie som sa nevedel dočkať, kedy konečne príde čas prázdnin a hlavne čas dovolenky. Tunisko, už len názov tejto krajiny má niečo do seba. Veď je to predsa na inom kontinente, proste v Afrike. Počasie u nás doma vôbec nenaznačovalo tomu, že prázdniny už začali. Chladno, upršano, proste hrôza
. Ale v Tunisku nie, tam je vždy slnečno, horúco, iný vzduch, priam prázdninový.
Zďaleka sme už nemali toľko strachu z cestovania s lietadlom, už sme si mohli povedať, že my sme už leteli. Let tam bol pre mňa zážitok. Ale po pravde každý let je pre mňa zážitok, lebo odlepiť sa zo zeme s niekoľko tonovou mašinkou je celkom fajn. Výhľad úžasný, mäkké pristátie a boli sme tam v inom svete. Tam neplatia naše pravidlá a už vôbec neplatia cestné pravidlá. Autobus akoby riadil Schumacher a po peknej jazde neznámou krajinou sme pristáli v našom hoteli. Hotel bol nádherný a veľmi pekne svietil svojou oranžovou farbou. Ich klasický miešaný nápoj, ktorým nás privítali, padol celkom vhod a ubytovanie bolo na rade. Po sťahovaní národov sme si konečne našli našu izbu a usadili sme sa. Záhrada hotela bola veľmi pekná, bazény, kríky a kvietky, v pozadí more, všetko to robilo dokonalý dojem. Ako taký malý raj na Zemi. Už som sa nevedel dočkať večere. Ponúkali nám niečo chutné, niečo známe a bolo tam aj dosť toho neznámeho, čo bolo treba samozrejme vyskúšať. Ale jedlo bolo inak skvelé.
Športoviská sa mi celkom páčili. Tenis sme si s Mišom a trochu s Paľom zahrali skvele, basketbal s Marekom a Marošom bol veľmi zaujímavý
, ale futbal so všetkými chlapmi nemal chybu. Taký problém nájsť loptu som ešte v živote nemal. Keď sme sa po dlhých chvíľach čakania pri ihrisku lopty konečne dočkali, športový animátori prišli k nám s tým, že lopta je štandardne po tunisky kaput. Bolo to milé od nich, ako sme ich museli navigovať my turisti, ktorí sme tam boli zopár dní na pláž k ich krajanovi, ktorý mal kompresor a vždy nám s radosťou nafukoval nafukovačky samozrejme zadarmo. Tak tohto roku sa futbal žiaľ nekonal. Po pravde, na to ,že ešte stále prebiehali Majstrovstvá Sveta vo futbale v Afrike, čakal som, že futbal sa tam bude hrať vždy a všade, ale na moje prekvapenie, opak bol pravdou. Ale aspoň že sme si zahrali volejbal. Piesok pod nohami bol super, nezvyčajná sieť čudesného tvaru nad hlavami až taká super nebola, sympaťák Cristiano Ronaldo hral vždy s úsmevom, počítal asi v piatich jazykoch, proste bolo super.
Večerné programy boli fajn. Dalo sa na tom výborne pobaviť, niektoré časti boli fakt na úrovni, niektoré by sa oplatilo aj natáčať, no pri niektorých si človek aj trochu zdriemol. Ale po náročnom dni aj trocha spánku neuškodí. Samostatnou kapitolou boli animátorky. Každého chlapa iste potešilo, že medzi toľkými animátormi sa našli aj pekné, sympatické, komunikatívne ( ako ktoré) animátorky. Priznám sa, že maďarský jazyk mi ľubozvučný veru nie je, ale animátorka z Maďarka, ktorá rozprávala po anglicky, mi už sympatická bola
. Škoda že sme sa spriatelili až ku koncu. Chlapom sa zapáčila mladá Bieloruska, niektorí mali tú česť si s ňou aj zatancovať, ale poviem vám, krásy mala oveľa viac, ako tanečného talentu. Bolo veľmi milé, ako animátori na konci vystúpenia každý večer volali na diskotéku, ktorá sa konala v otvorenom bare pri slaných bazénoch. Prišli sme tam, Dj už bol s aparatúrou rozložený, hrali známe pesničky, zopár ľudí tancovalo ale strašne mi tam chýbala jedna vec: tanečný parket. Nie som veľmi náročný, ale nejako pozabudli urobiť miesto na tancovanie. Osobne mám rád tanec, ale s ľuďmi, nie z jednej strany so stoličkou, z druhej strany bar, za sebou som mal stôl a aby toho nebolo málo, predo mnou stĺp. Nejako sme sa ale nakoniec s nejakým chlapíkom, čo mal nervy, dohodli, poodsúvali sme stoly a stoličky a zábava mohla pokračovať do rána. Po pravde nebolo to až také hrozné ako som opísal, lebo skoro každý večer sme si skvele zatancovali, v teplom tuniskom vzduchu sme sa kvalitne vypotili. Len málo dievčat zatiaľ poznám, čo by stíhali držať kvalitne rýchly latino krok s hudbou a zároveň so mnou, ale poviem vám, Zuzka to dokázala
. Už keď tak menujem, aj Mirka ma príjemne prekvapila a samozrejme všetky ostatné dievčatá, ktoré s nami boli na disko.
Na tejto dovolenke sme mali aj super výlety. Ako prvé spomeniem štvorkolky. Milujem autá, motorky, lode, lietadlá a aby ste ma nemali za nejakého technika, samozrejme do tejto kategórie obľúbených vecí patria aj dievčatá. Dievčatá boli na spomínanej disko super a máme aj nejaké zážitky z vody, kde boli naše dievčatá dvojnásobne krajšie vďaka plavkám. Túto vetu by mi potvrdil každý domáci Tunisan, ktorý naše kočky videl
. Ale to som už kvalitne odbočil od témy a vrátim sa k spomínaným štvorkolkám. Raz som už na takejto mašinke jazdil, bolo to super, ale štvorkolkou pomedzi olivovníky, či čo to bolo ... to bola proste nádhera. Pod nami piesok, krásne šmyky, vietor pod prilbou vo vlasoch... neviem ako by som to krajšie opísal. Pre mňa to bol obrovský zážitok a dúfam že sa to páčilo aj Samovi, ktorý sedel za mnou a hrdo sa držal
. Tam sme sa všetci úplne vybláznili, prešli sme peknú trasu, a videli sme krajinu z iného pohľadu.
Acqua Palace... paráda. Tobogany boli super, ale umelé vlny, to už bola iná trieda. Takou silou ešte voda do mňa nenarážala. Cítil som sa ako hokejista, ktorý dáva každé 3 sekundy riadny body check. Vybláznili sme sa čo nám sily stačili. Ďalšia zaujímavosť tohto miesta bola diskotéka, ktoré si tam robili domáci. Bola to fakt komédia a riadne sme sa nasmiali. Toľko chlapcov pokope som ešte tancovať nevidel J. Bol to ďalší zážitok do zbierky „ Nezabudnuteľné “.
Na našich cestách po Tunisku sme videli nádherný prístav. Vtedy som dostal takú myšlienku, že aj ja si takú jachtu niekedy kúpim, ale iba ak by bola na ňu dobrá Akcia. Po tomto prístave boli štandardné tuniské nákupy, plné zjednávanie cien. Tohto roku som nejako na nich nemal nervy a veľmi sa mi zapáčili nákupné centrá s fixnými cenami. V týchto nákupných strediskách sme si toho aj dosť kúpili a osobne som sa tam cítil v bezpečí pred všetkými tými predavačmi, ktorí vždy len hučali a mali 100-násobné ceny
.
Táto dovolenka bola úplne super. Skvelí ľudia, skvelá partia a dovolenka ako sa patrí. Odniesli sme si domov veľa pozitívnej nálady a ešte viac zážitkov. Ako každý aj ja sa chcem hlavne poďakovať ujovi Peťovi a tete Janke, bez ktorých by to nešlo. Bola to dovolenka s veľkým „D“. Ďakujem.
