Pravidelný tréning diabetikov 1. typu spravidla nemení metabolickú kompenzáciu diabetu a ani neovplyvňuje metabolizmus lipidov. Významnejšie sú u nich všeobecne prospešné účinky športovania. Na to, aby sa glykémia udržala v potrebnom rozmedzí, je nutné zladiť množstvo aplikovaného inzulínu s príjmom sacharidov a s účinkom fyzickej záťaže. Cvičenie diabetikom zvyšuje celkovú ohybnosť, svalovú silu a pocit zdravia.
V súvislosti s fyzickou aktivitou môžu u diabetikov 1. typu nastať tri situácie:
· Normoglykémia – hladina krvného cukru je ustálená, hodnota glykémie sa pohybuje medzi 5 ̶ 9 mmol/l;
· Hypoglykémia – hladina krvného cukru klesne pod 4 mmol/l, tento stav musí pacient riešiť buď vypitím sladeného nápoja alebo dojedením sacharidových jednotiek;
· Hyperglykémia s výskytom ketolátok – glykémia nad 10mmol/l, v moči sú prítomné ketóny. Pri hyperglykémii s prítomnosťou acetónu v moči diabetikom neodporúčame realizovať pohybovú aktivitu.
Odporúčania pred cvičením
Diabetik by mal vykonávať selfmonitoring glykémií minimálne pred cvičením a po skončení cvičenia. V prípade dlhšie trvajúcej záťaže má pozorovať svoj stav každú hodinu počas cvičenia a po skončení aj s odstupom niekoľkých hodín. Úvodná glykémia by mala byť v rozmedzí 5,5 – 10 mmol/l. Pri nižšej glykémii ako 5,5 mmol/l je potrebné skonzumovať 1 – 2 SJ. Pri glykémii nad 14 mmol/l a súčasnej prítomnosti acetónu v moči je potrebné počkať s fyzickou aktivitou a situáciu riešiť podaním korekčnej dávky rýchlo účinkujúceho inzulínu. V žiadnom prípade nemôže diabetik športovať pri dekompenzácii diabetu.
Pacient by sa mal vyhýbať výraznejšej fyzickej záťaži v čase očakávaného vrcholu inzulínového účinku – t.j. pri analógu v období do 1,5 až dvoch hodín po jeho aplikácii, pri prandiálnych inzulínoch do troch hodín po ich aplikácii. Intenzívnejšiu a dlhodobejšiu fyzickú záťaž by si mal naplánovať v neskorých večerných hodinách, ale nie pred spánkom pre riziko nočnej hypoglykémie. V prípade potreby sa odporúča znížiť pôvodnú dávku nočného bazálneho inzulínu. Inzulín by si nemal aplikovať do miest, ktoré sú cvičením príliš namáhané.
Neplánovaný pohyb
Ak si už diabetik podal dávku inzulínu a je vystavený neplánovanému pohybu, je potrebné pridanie sacharidov, aby sa zabránilo hypoglykémii. Orientačné dávky pridaných SJ pri neplánovanom pohybe, ak je glykémia počas pohybu v rozmedzí 6 – 10 mmol/l:
Intenzita záťaže Množstvo SJ na hodinu záťaže
Nízka 1 až 2 SJ
Stredná 3 až 4 SJ
Vysoká 4 až 5 SJ
Plánovaný pohyb
Zníženie dávky inzulínu sa odporúča, ak stredná až vysoká fyzická aktivita trvá aspoň 30 a viac minút. V takom prípade sa redukuje prandiálny inzulín (ktorý aplikujeme pred jedlom) o 25 až 50 % a bazálny inzulín o 10 až 20 % podľa intenzity záťaže. Ak pohyb trvá viac ako 2,5 ̶ 3 hodiny (napr. turistika), okrem zníženia bolusu (dávky inzulínu aplikovanej pred jedlom) sa redukuje najmä bazálny inzulín o cca 10 % na každú hodinu pohybu.
Ak sa pohyb realizuje predpoludním, celková redukcia dávky sa robí v pomere 2/3 z prandiálneho a 1/3 z bazálneho inzulínu. Pri pohybe v období predpoludnia a skoro popoludní sa celková znížená dávka inzulínu prerozdeľuje medzi obedný bolus a rannú bázu v pomere 50 : 50. Ak je glykémia pod 10 mmol/l, pridávajú sa sacharidy v množstve 2 SJ na hodinu, pri vysokej záťaži 3 – 4 SJ na hodinu. Vhodné je preferovať sacharidy s nízkym glykemickým indexom.
Po dlhotrvajúcej záťaži sa znižujú aj dávky následne podávaných inzulínov a intenzívnejšie sa monitorujú glykémie pre riziko hypoglykémie. Pri záťaži nízkej intenzity sa znižuje inzulín len vtedy, ak trvá viac ako hodinu, a to približne o 25 % z celkovej bazálnej aj bolusovej dávky. Sacharidy v množstve 1 – 2 SJ je obvykle nutné podať, ak táto záťaž trvá viac ako 30 – 45 minút.