Blog

Sobota 8.8.2015 - 04:50 hod - začal sa víkend ako každý iný, to len nenormálni ľudia môžu vstávať tak skoro. Doma zo všetkých strán počuť len: "čo ste nenormálni v takej horúčave ísť bicyklovať?", ale ako sa hovorí, keď si bajker vezme do hlavy že ide, môžu byť výstrahy pred vyskokými teplotami aj das [asi] 5. stupňa, lebo každý bajker dobre vie, že v lese je "fajne" (teda až na miesta kde je horúco). Zbalené všetko čo treba, zhruba asi: jedlo, vodné vaky (camelback), veľké množstvo hroznového cukru, Agave gély a produkty podobného charakteru (nízky glykemický index a dlhé sacharidy), náhradné duše, pumpy, ventily, vercajg na opravu všetkého možného, zopár metrov lana (zo skúseností viem že treba, napríklad keď sa zohne pätka prehadzovačky a treba sa ťahať lanom ), a nakoniec dobrý pocit z toho že cez víkend nebudem sedieť doma na zadku (chudák zadok keby vedel čo ho čaká)..

Okolo pol šiestej ráno sme s Marekom v dresoch tímu Cannondale Pro Cycling team vyrazili z domu na železničnú stanicu Košice, smer Spišská Nová Ves a odtiaľ na bicykloch smer Kráľová hoľa - 1946 m.n.m. Niečo po siedmej hodine ráno sme boli v SNV a ešte sme skočili na pumpu (až na 2. lebo jedna nemala vzduch) dofúkať moje zadné koleso lebo jakoškaj [nejako] zmäklo . Vyrazili sme cez Smižany na Spišské Tomášovce okolo odbočky na Čingov a ďalej cez ukrajinu - interná prezývka toho poľa kade ide cyklotrasa do Hrabušíc :) - a ďalej do Slovenského raja po cestičke smerom na Hrabušickú Pílu. Neďaleko sme sa zastavili na jednom nádhernom mieste na ktroré sa vždy teším, lebo je to proste mega! :) ..škoda (alebo aj nie), že len málo ľudí o ňom vie, volá sa Blajzloch - prikladám fotky:

GPS: 48° 55' 31.343'' N, 20° 19' 28.135'' E

Podľa fotky to bolo o deviatej ráno, teplota podľa tachometra asi 18°C a môžte si všimnúť taký opar nad jazierkom :) V strede toho jazierka je ostrov, taký malý, dá sa tam dostať z druhej strany po kameňoch a doskách ktoré občas vytŕčajú z vody.

Odtiaľ sme pokračovali asi 12 kilometrovým stúpaním na sedlo Kopanec, kde sme stretli poliakov na bajkoch, a že tiez idú na Kráľovu Hoľu, ta reku že sa tam možno stretneme  Zo sedla sme zišli asi 5km zjazdom po asfaltke ku križovatke pri Stratenej, a nabehli trochu na cestu smerom ku Telgártu. Po pár km (v okolí Pustého poľa) sme podľa plánu odbočili do lesa - mal som od kamoša GPX súbor jeho trasy ktorou šiel na Kráľovku mesiac dozadu. Začalo sa aj oteplievať, takže táto studnička na priloženej fotke bola úplne úžasne umiestnená, presne tam kde sme ju potrebovali .

GPS: 48° 53' 3.852'' N, 20° 12' 15.692'' E

Stretli sme tam jedného chalana na bajku, že tiež ide hore na Kráľovku, ale už sme ho viac nestretli ani nevideli, kto vie či tam došiel :D (predbehli sme ho v stúpaní, pozn. red.). Ďalej sme išli lesom, nikde žiadna brutálna horúčava, iba kus miestami teplejšie lebo všade inde už bolo okolo 30°C, ale išlo sa fajne . Nejaký čas sme už vedeli kam vlastne ideme - nie len na mape ale aj vizuálne - no posúďte sami či by ste šli :

Po pár km sme sa napojili na klasickú cestu smerom hore na Kráľovú hoľu, tá cesta vedie hore od Šumiaca, no a začiatok toho stúpania bol dosť horúci, stretávali sme kopu cyklistov idúcich už opačným smerom (bodaj by ne, keď my sme šli zo Spišskej a oni už boli vtedy dávno hore ). Stúpanie klasika - 12%, čo viac si môže človek priať :D ...ale pozor, bez kondičky ani myslieť! ..a ešte k tomu cesta nespevnená, kamene, hlina, šotolina, rozbité úseky lesákmi po stále aktívnej ťažbe dreva, a zase kamene.. Miestami sme zastavovali keď boli stromy okolo nás, že aspoň falatek [kúsok] v tieni oddýchneme, vymenili sme okuliare za najtmavšie a poď ho zase hore! Tak to pokračovalo nejakú dobu, potom prišla konečne asfaltka, posledné 3-4 km do cieľa (asi) ..ale netreba si myslieť že neviem aká super.. občas OK, občas stará rozbitá, jeden úsek s aktívnou ťažbou dreva, miestami veľa kameňov a miestami sa dalo ísť aj tak, že sme nešli po jamách na tej ceste . Tam niekde už začal pofukovať vietor od lesa (ono fúkal stále ale iba slabo), alebo zhora z vrchu, abo zos chto zna skadzi [alebo kto vie odkiaľ], lebo ten vietor bol studený, čo sa nám náramne hodilo a absolútne nebolo horúco vtedy, hoci tachometer ukazoval cca 34°C .

No a teraz príde to najlepšie - celou cestou hore na Kráľovú hoľu, vás hreje (alebo skôr chladí) pocit, že niekde tam pod kopcom sa nachádza studnička s vyvierajúcou vodou - chuťovo lepšia než čokoľvek čo ste kedy pili (s výnimkou ešte jednej v Slovenskom raji ) - no a asi po pol kilometri od začiatku asfaltky sme k nej konečne dorazili! A bolo vidno že ju rekonštruujú, lebo vedľa nej boli pozbíjané nové drevá a strieška na novú studničku (spišiačikovia už ale vedia ako sa takéto studničky rekonštruujú ), a asi boli aj namaľované, ale žiaľ nemám fotku.

Teraz k veci: tá voda.. uff.. mega super brutááálne ľadovááá! Tak ľadová že nemôžete prehltnúť.. takže sme si napustili do fliaš na bajkoch že kým vyjdeme hore bude akurát (a asi liter som nalial do vodného vaku na chrbte a zriedil tú teplú čo som tam mal), a samozrejme sme sa osviežili. Čo by človek ale nečakal, išli sme zase hore (bo kto by v tom momente šiel dole, ten by nemal všetky kolieska pohromade, keď už je cca 200-300 metrov výškových pod vrcholom ). Takže ešte asi pol hodinka až hodinka kvalitného stúpania nás čakala (percentuálne stúpanie asi nekleslo ani o pol percenta), ovievajúc studeným vetrom, miestami okolo 20°C pocitovo.
Cestou hore sme videli pred sebou dvoch cyklistov, ako si to pomaličky dávajú hore ako my, ale nie, my sme si povedali že ich predbehneme (bo nemáme rozum ) a za poslednou zákrutou v serpentínach sme mierne zvýšili tempo, mohli byť pred nami asi 200 metrov, ale to približovanie sa k nim bolo nekonečné... všetká česť Froomovi jak si to minulý rok zašprintoval do cieľa na najvyšší vrch počas Tour. Človek by až neveril ako pomaly sme sa k nim približovali aj napriek zvýšenému tempu.. to boli muky .

Asi 50 metrov pred vrchlom sme ich nakoniec obehli jak veľkí páni a na konci ten nezabudnuteľný pocit eufórie, že Kráľovka 2. krát pokorená! ..a výhľad na nezaplatenie . Že ste sedeli doma v tej horúčave? Hore bolo príjemných 20°C a fúlal vietor. Tak sme sa išli schovať za horizont a ľahli do trávy, bo dul jak zbešnety [fúkal ako zmyslov zbavený]. Trochu sme sa poopaľovali, najedli sa, oddýchli a urobili zopár záberov.

Potom sme čim skôr, lebo zima už bola, začali schádzať smerom dole do Šumiaca. Bolo to dosť náročné na brzdy - vkuse asi 30-40km/h a musíte brzdiť žeby ste neskončili dakde v šancu [priekope] alebo s cestným lišajom po celom tele . Trvalo to tak pol hodinku a boli sme v Šumiaci. Dole, výškovo asi o kilometer aj niečo nižšie, sme kúpili v potravinách rožky, pašteky (jak praví paštikári ) lebo sme nevedeli či bude ešte nejaký obchod otvorený v Telgárte (nebol), a ešte zopár vecí na jedenie, lebo hlad je sviňa! Zo Šumiaca sme išli ďalej po ceste do Telgártu, našli sme dohodnuté ubytovanie, rýchla sprcha, vyprali sme dresy, prezliekli sa a išli do reštiky na pizzu a pivo (vitamín B). Keď sme prišli naspäť, asi niečo po deviatej sme zaľahli spať a viac si z toho dňa nepamatám .

Nedeľa 9.8.2015 - 06:00 hod - nedeľná akcia sa začala o 6:00 ráno (alebo skôr 05:50 lebo budík mi povedal že ešte si môžem 10 minút pospať kým zazvoní (kto ma pozná, vie že nesrandujem ). Vstali sme, pripravili všetko, najedli sa, s omeškaním asi pol hodiny sme vyrazili smer Spišská Nová Ves. Vonkajšia teplota ráno cca 16°C s tým, že ako sme odišli z Telgártu tak v tieni a s odporom vzduchu bolo asi aj menej ako 14°C. Nádhera okolo, Horehronie, miesta na ktoré sa určite oplatí vrátit .

Prešli sme cez Stratenú a stratenský kaňon - náučný chodník (kto tam nebol, prišiel o veľa) - pripájam fotku:

Niekde tu sme sa napojili na cyklotrasu, kde bol aj vstup do Slovenského raja.

Pokračovali sme k nádrži Palcmanská Maša (asi jej začiatok abo čo), miesto s názvom Stratenská píla, tam sme chceli odbehnúť na Dedinky, ale tá turistická trasa zjavne nebola vhodná pre bajky, išla 100 výškových metrov priamo hore do lesa, tak sme sa na to vykašľali a najedli sa tam, kde sú tieto fotky na vodnú nádrž :

Tour de studničky: ako už názov tohto článku napovedá, cieľom prechodu cez Slovenský raj bolo aj zmapovanie a odfotnie studničiek, ktoré Združenie Spišiačik aj s partnermi a kamarátmi vybudovalo za posledné roky. Nasledujúca časť popisuje cestu k nim, vrátane napojenia sa na pôvodnú trasu Tour de studničky na akcii - viď. http://spisiacik.sk/20150704 - presne tú mapu z článku sme použili .

Vo vode bolo vidno kopu rybičiek . Ďalej sme pokračovali (našli sme inú cestu ako sme pôvodne chceli - starou Glackou cestou - a dobre sme urobili), vydali sme sa teda Glackou cestou (podľa mapy smer Malé Zajfy) krížom cez Slovenský raj, mierne hore kopcom. Asi po 2 kilometroch sa konečne zmenila asfaltka na krásnu lesnú cestičku, kde keď sme chceli zastaviť, mali sme okolo seba asi 20-30 ovadov každý! . Mysleli sme že nás zožerú zaživa. Tak sme radšej ani nezastavovali a pomalšie ale vkuse pokračovali hore kopcom. Potom ovady prestali, konečne sme aj pooddychovali . Ďalej krásnou cestou (po zelenej) pokračovali na "Pod Suchým vrchom" a ďakej po červenej na "Glac - bývalá horáreň" (horáreň tam presne podľa názvu nebola :D). Mimochodom, spišiačikovia tam už boli, odtiaľ sme totiž šli peši do Medvedej jaskyne . Naledovala pekná trasa smer Malá poľana stále po červenej, odtiaľ modrou k vrcholu rokliny Suchá Belá (Suchá Belá, záver), kde sme zdokumentovali prvú studničku:

Nasledovala cesta po žltej na miesto "Pod Vtáčim hŕbom" a ďalej po čerevenej ku križovatke "Nad Podleskom". Avšak ešte pred križovatkou, bol celkom náročný zjazd smerom dole - veľké kamene a kvalitné prevýšenie - kde asi v strede bola zdokumentovaná druhá studnička. Pôvodne sme sa k nej mali 4.7.2015 dostať opačným smerom, ale po prejdení sme s Marekom zhodnotili, že dobre že sme tam vtedy nešli, lebo by to nemuseli všetci zvládnuť a trvalo by to podstatne dlhšie. Fotka studničky:

Od križovatky "Nad Podleskom" sme zhodnotili, že na Kláštorisko to je "čo by kameňom dohodil" a že cestou aspoň sfotíme aj ďalšiu studničku pri ktorej síce máme fotku aj s Petrom Bondrom, ale čerstvá studená voda sa zíde. Tak sme pokračovali žltou na Kláštorisko a odtiaľ po krátkej paštikárskej pauze naspäť tou istou ku križovatke a ďalej dole na Podlesok po červenej. Pri vstupe na Podlesok pri parkovisku bola ešte posledná studnička, sám som o nej nevedel, ale už viem :). A ešte fotky:

Celý Slovenský raj bol ako vždy super! Fajné zjazdy, pekné stúpania, krásne lesné cyklo-cestičky, no čo viac si priať , a ešte k tomu parádne počasie a super teplota - asi celý čas okolo 22°C. Na Podlesku sme sa najedli (rezne a šalát ), stretli sme tam známych a kamarátov a poobede sme šli zase cez Hrabušice, ukrajinu (to pole), do Spišskej na vlak ktorý sme si načasovali. Nakoniec ešte v Košiciach samozrejme vytiahnúť kopec domov a konečne oddych s dobrým pocitom, že sme pre seba niečo urobili a trošku si zašportovali!

Tí, čo ste sa dočítali až sem, ďakujem.. :)

Ešte zopár technických informácií:

Sobota:

- prejdená vzdialenosť: 93,59 km

- čistý čas: 6:12 hod

- nastúpané metre: 2201 m

- priemrná rýchlosť: 13,34 km/h

- denná spotreba inzulínu: 20,2 U (bazál na 30%)

Nedeľa:

- prejdená vzdialenosť: 69,84 km

- čistý čas: 4:00 hod

- nastúpané metre: 1105 m

- priemrná rýchlosť:14,85 km/h

- denná spotreba inzulínu: 30,5 U (bazál na 30%)

Ako diabetik pri dôkladnej sebakontrole a poznaní vlastných hraníc a fyzických síl som to nemal ľahké, ale zvládol som to bez problémov .

Prípadné odpovede na otázky rád zodpoviem do komentárov.

Maroš

OTÁZKA: ktorá studnička v Slovenskom raji je tá, ktorú som spomínal v časti tesne pod vrcholom Kráľovej hole? Svoje tipy nám posielajte na spisiacik@spisiacik.sk