Akcie pre diabetikov

V dňoch 17. až 19. 1. 2020 sa konala mimoriadna akcia členov Združenia rodičov a priateľov diabetických detí zo Spišskej Novej Vsi.

Diabetes je jedným z ochorení, ktoré si v podstatnej miere musí manažovať pacient. Aby to robil kvalitne, musí sa vzdelávať. A či to aj robí správne, tak to si overí pri riešení neobvyklých situácií. Jednou z nich je nepochybne pobyt vo vysokohorskom prostredí, a to zvlášť v zimnej sezóne. A práve toto bolo cieľom akcie, ktorú sme nazvali „Spišiačik v Tatrách“.

 

Akcia sa podarila zorganizovať vďaka poskytnutiu finančnej podpory od spoločnosti Novo Nordisk Slovakia, s.r.o.

Finančne a organizačne sa na akcii podieľali aj samotní účastníci, Združenie rodičov a priateľov diabetických detí, spoločnosť Abbott Laboratories Slovakia s.r.o. a aj spoločnosť APLEND s.r.o., ktorá nás ubytovala v ich zariadení Chaty Tatry Holiday Veľký Slavkov.

 

Za cieľ sme si dali pobytom v Tatrách overiť ako akútna fyzická záťaž pôsobí na metabolizmus diabetika v závislosti od času trvania a intenzity aktivity, od kompenzácie diabetu a od dostatočného zásobovania tela kyslíkom.

Pri intenzívnej aeróbnej záťaži sú diabetici ohrození možným vznikom hypoglykémií.

Riziko hypoglykémie rastie napr. aj vo vyššej nadmorskej výške a pri poklese teploty, keď sa zvyšuje citlivosť na inzulín.

 

Všetky ciele sme úprimne nedokázali naplniť. Bolo teplo (najnižšia teplota bola len -5°C), výrazný rozdiel pri meraní glykémie na trase Veľký Slavkov  ̶  Starý Smokovec  ̶  Hrebienok sme nezaznamenali ani v jednom prípade, dokonca aj tí, ktorí sa presunuli na Hrebienok peši dosiahli pomocou doplnenia sacharidov vyrovnané glykémie. Jedna skupina, ktorá bola lyžovať a snowboardovať na Skalnatom Plese riešila pohybovú aktivitu aj zmenou množstva podaného inzulínu a deň tak zvládli bez hypoglykémie. To nás všetkých potešilo najviac!

 

Dosť všeobecných informácií, určite budú zaujímavejšie informácie zo zákulisia, teda minimálne pre našich kamarátov, ktorí sa pre rôzne dôvody akcie nemohli zúčastniť. Nuž, maximálne sme využili, že sme boli v oblasti, ktorú poznáme a kde sme viacerí „doma“. Preto nech nikoho neprekvapí, že partiu na Skalnaté viedol Stano Uličný a na Hrebienok jeho manželka Majka.

 

Ubytovali sme sa v piatich chatách a na jednotlivé akcie nás prišli podporiť aj tí, ktorí s nami nebývali. Už prvá večera v piatok naznačila, že od hladu určite nepomrieme. Všetky tri druhy objednaných jedál boli výborné a svedectvom boli prázdne taniere. Musím zdôrazniť, že personál bol k nám maximálne ústretový a milý. Po večeri v piatok sme mali tradičné posedenie, aby sme sa vyrozprávali zo zážitkov počas doby, keď sme sa nevideli. Majka pripravila pre mládež „párty“ na chate číslo 9. Milým prekvapením boli venčeky od Milky Gburovej,  hoci ich rodina nemohla prísť. Dva venčeky boli za 1 SJ! No a nechýbali lupienky, tyčinky, Zuzka napiekla nivové tyčinky, k dispozícii boli aj pizzové koláčiky z lístkového cesta...Vrcholom kulinárskeho umenia však bola bezlepková a bezsacharidová rolka. Tá sa však podávala na chatke číslo 11. Spolu s cibuľou a octom. Stano priniesol domácu tlačenku... No a Blaženka priniesla pravé trebišovské holúbky. Všetkého sme mali veľa... Tatarkovci ukončili detskú párty, keď museli odísť spať domov, lebo v sobotu ráno cestovali na lyžiarske preteky s Maťkom do Jasnej. Staršiemu Miškovi preteky vo Vrátnej pre nedostatok snehu zrušili. Tak sme sľúbili držať palce Maťkovi!

Presun na Hrebienok v sobotu ráno bol zábavný. Chceli sme cestovať do Starého Smokovca vlakom Tatranských elektrických železníc. No niekde sa stala chyba. Vlak z Popradu prišiel tak preplnený, že sme a do neho nezmestili. Náš pokus nastúpiť zvládla len Marika. Ostatní sme s kočiarom a saňami použili vlastné autá. Malo to však aj výhodu. Marika zatiaľ všetko perfektne preskúmala a mala dokonale zvládnutú logistiku. Na Hrebienku sme sa stretli všetci. Blaženka ledva dýchala, ale bola šťastná, že vyšla na Hrebienok, a to ešte netušila, že ešte pôjde na Reinerovu chatu. Bol totiž krásny a slnečný deň!

 

Na Hrebienku nás čakal kamarát Juraj Bakoš. Kto ho nepozná, je to pán, ktorý tam pravidelne  vyrezáva z ľadu úžasné ľadové sochy. Tento rok vytvoril v Tatrách Notre dame! V čase, keď sme tam boli, prebiehali aj neoficiálne majstrovstvá sveta vo vyrezávaní ľadových sôch. Aby Juraj nevyhral a nedemotivoval zahraničných účastníkov, tak robil predsedu poroty. Ale to, čo dokážu rezbári vytvoriť z ľadu je skutočne fascinujúce.

 

Pri návrate do Slavkova sme sa dozvedeli, že Petra Vlhová sa dostala na spoločné prvé miesto v rámci pretekov Svetového pohára v obrovskom slalome. Nuž zapamätajte si všetci ešte jedno priezvisko  ̶ Tatarko. Miško je starší z dvojice bratov, má 12 rokov a bol najlepším lyžiarom do 12 rokov na Slovensku v minulej sezóne. Dnes v jeho kategórii už preteká jeho brat Maťko. Ten prišiel z pretekov rovno na večeru so zdvihnutou pravicou a pohárom. V Jasnej skončil spomedzi viac než sto pretekárov podľa jeho slov až tretí, lebo v jednom úseku trošku zaváhal... Nuž držme chlapcom palce! OH o desať rokov budú patriť im!

Silných momentov bolo viacero, veríme, že sa viaceré objavia v komentároch, no treba spomenúť ešte jeden. Pre deti s diabetom zo Spišiačika poslal na akciu senzory FreeStyle Libre Lions Club Bratislava! Ďakujeme!

 

Prosím všetkých, aby ku článku poslali fotky, ktoré by chceli uverejniť na spisiacik@spisiacik.sk