Deň, na ktorý som sa tešil a aj trochu obával... Edukácia učiteľov, krst knihy, kapela Smola a hrušky, dia guláš – teda úprimne riadny guláš! Ale zvládli sme to!
O 3:30 začalo pršať. Pred štvrtou prestalo. Pohľadom z okna po rozvidnení som zistil, že „ukradli“ Tatry. Videl som len ťažké tmavé mraky a bolo 14 stupňov...
O šiestej pripraviť všetko tak, aby desať ľudí po raňajkách mohlo vyraziť na edukáciu do škôl a aby všetci ostatní mali čo robiť – lebo treba odniesť trampolínu, zbaliť ping-pongový stôl, pripraviť drevo, kotol na guláš, očistiť zemiaky, cibuľu, olúpať rajčiny, nakrájať mäso .. Zoznam na celú stranu – ale Laco Plichta a Dušan Marcin a hlavne naše dia mamičky to zvládli s prehľadom a úsmevom!
Peter Litavec s Marekom Marcinom, Lenkou Lesňákovou, Kristínkou Raganovou a jeho dcérou Luciou vytvorili prvú edukačnú skupinu a vyrazili za učiteľmi do Popradu a Kežmarku. Prvú zástavku mali na MŠ Záborského, kam chodí náš Miško. Krásna atmosféra, záujem učiteliek – lepší štart si ťažko predstaviť. Darovali sme im Dia šlabikár, prezentáciu ku prípadnému štúdiu alebo na doplnenie vedomostí a dia deti pomerali učiteľkám hladinu krvného cukru. A ujo Abbott im daroval aj glukomer. Druhú zástavku mali v Kežmarku – na škole, kam chodí Kristínka Raganová – ZŠ sv. Kríža. Riaditeľ školy všetko pripravil, učitelia vraj zase spokojní – cieľ splnený!
Druhá skupina, kde som bol vodič, vyrazila až na tri edukácie učiteľov. Maroš Marcin, Zuzka Haasová a dve slečny, ktorých školy sme navštívili – aktuálna Lenky Plichtovej a bývalá Zuzky Hercegovej. Začali sme prednáškou na ZŠ v Jamníku, kam o pár dní nastupuje ako prváčka Miška Čujová. Krásna atmosféra, milá riaditeľka a pre nich prekvapenie, že medzi našimi dia deťmi aj Zuzka Haasová. Musela sa fotiť s učiteľkami, dokonca aj so školníkom. Tešili sa úprimne a verím, že Miške sme trošku pri jej vstupe do školy pomohli. A bolo veľmi dobre, že sa edukácie zúčastnila spolu s maminkou – už sa stískala aj s riaditeľkou – je to šikovné dievčatko – verím, že školu a aj diabetes zvládne! Začiatok zvládla.
Potom sme sa rýchlo presunuli na ZŠ Komenského v Spišskej Novej Vsi. Špecifické pocity. Škola, kam chodili obe moje dcéry, kde poznám väčšinu zamestnancov - od riaditeľa, cez učiteľov, kuchárky až po školníka. Škola, ktorá nám poskytuje priestory na naše Výročné schôdze, škola, kde som bol vo výbore ZRPŠ, neskôr v Rade školy, kde v prvom ročníku ochorela Zuzka.., kde som sa inšpiroval a začal bojovať proti diskriminácii detí s diabetom... Ale to je v Dia šlabikári...
A znovu presun – tentoraz ZŠ Levočská – teda škola, kde bude Lenka ôsmačka, kam chodí aj Kristián Šmelko, kde učí Beatka Plichtová. Počas prednášky obe Zuzky zvládli aj živý vstup do rádia Regina a reportáž z akcie točila aj RTVS – odvysielali v hlavných správach 26.8. – ku koncu správ.
Všetci sme už obedovali na Ranči. To už sa krájalo mäso na guláš, ktoré nám, tak ako stále pomohli zabezpečiť Danka a Milan Dominikovci od predsedu PD, ktorý nechce byť propagovaný. Aj tak mu všetci ďakujeme, aj tak všetci vedia, o koho sa jedná – veď v okolí je iba jedno dobre fungujúce družstvo a ich večer grilované klobásy boli jednoducho skvelé! Tak ako je tradíciou – guláš varili naši kamaráti Štefan Dzurňák a Juraj – naše dia deti sa už s nimi zdravia ako so starými známymi. Už varili deviaty krát a 21.9. na Kláštorisku budú variť desiaty krát! Veľká vďaka!
O 15 hodine dorazil zvukár Rasťo Vall s partiou o 16 hodine animátori z PRo-STAFFu – od Karola Kacvinského – maľovanie na tvár, balóny, tancovanie – paráda! Dorazil aj autobus s kamarátmi z radov Dobrovoľníkov Embraca a prišli aj rodičia a kamaráti našich dia detí. Prezentáciu perfektne zvládli Litavcovci, rozdali objednané tričká s logom Spišiačik, lístky na stravu a pitný režim a Dia šlabikáre. V prezenčke je 118 mien, ak zarátam kapelu, zvukárov, animátorov, hostí, personál – minimálne 130 nás bolo!
To už sme mali spracovaný scenár na krst – totiž trošku sme ho zmenili – Zuzka Haasová sa po konzultácii so sestrou Ivetkou, ktorá nakreslila titulnú stranu Dia šlabikára – rozhodla pre niečo neobvyklé – šlabikár pokrstí svojimi vlasmi z ofiny, ktorú si pestovala mnoho rokov... To bude prekvapenie!
Po zjedení gulášu bola Diabola – ceny exkluzívne – každá rodina niečím prispela, dve plachetnice daroval Peter Goleňa, mali sme knihy od Nadácie pre deti Slovenska, veľa darčekov priniesli kompletne prítomní zástupcovia slovenského Abbottu a pre mňa osobne najzaujímavejšie darčeky daroval pán Peter Bondra, ktorý ak by nemusel odletieť do USA, tak by bol býval prišiel aj osobne. Ale pomoc a podporu od neho máme prisľúbenú aj do budúcnosti! ( šiltovku s podpisom vyhral Kristián Šmelko a viacerí sme mu úprimne závideli )
A potom to prišlo – krst Dia šlabikára! Desať rokov skúseností, učenia sa, čítania, čo napísali iní, aby som to vedel napísať za dva mesiace svojimi slovami, štyri mesiace úprav textov a hľadanie partnerov a finančného krytia.. Výrazná pomoc viacerých – spomeniem Peťa Gondu, Klaudiu Šugrovú, Ivana Galla, Mariku Marcinovú a jej synov Mareka a Maroša, do projektu som zapojil celú našu rodinu – Janku, Peťku aj Zuzku – oni boli prví čitatelia a kritici, oni ma inšpirovali a museli niekedy trpieť, keď som sa nevedel pohnúť, keď ma podviedli niektoré firmy, ktoré iba sľubovali.. Rešpekt a obavy pred Dr. Michálekom, keď som šiel za ním do Ľubochne po tom, čo mal k dispozícii na posúdenie „šmirák“ Dia šlabikára. Ako som sa rozhodol, že nebude iba prezentácia, ale bude aj kniha, ako mi pomohol šéf PROGRUPU a presvedčil ma, že dnes je síce kniha pekná vec, ale e-Book je mládeži tiež blízky...
A zrazu realita – podávam Zuzke nožnice – ona na prekvapenie, hlavne prítomných dám, si odstrihne ofinu na knihu, kde je hore moje meno.. Nerieši ako bude vyzerať – to je sila okamžiku – rozhodnutie, ktoré je nezvratné! Naše dia deti sypú na knihu ovocný cukor, posledný je líder kapely Smola a hrušky Jožo Spoko Kramár a začína koncert! Ľudia tancujú spievajú a ja mám „šichtu“. Dám si symbolický pohárik s Katkou Držíkovou z Embraca – hlavného partnera projektu, potom s.. ani si nepamätám...
Kamarát Karol mi pogratuluje ku knihe a vysloví prianie do budúcnosti – bodaj by ju o pár rokov nemal kto čítať!
skola@zspetkk.edu.sk napísal dňa 04.09.2013 o 15.44 hod.:
Vedenie školy a učitelia ZŠ s MŠ sv.Kríža v Kežmarku úprimne ďakujú mladým zdravotníkom P.Litavcovi, M.Marcinovi, L.Lešňákovej za návštevu našej školy.Títo mladí ľudia nás obohatili o nové poznatky o diabete.Zároveň nám pomerali hladiny krvného cukru. Za všetko veľká vďaka!