Niekedy je lepšie, ak o akcii napíše niekto, kto ju priamo organizuje a vie o všetkých detailoch. Preto som rád, že o spoločnej akcii detí s diabetom a nevidiacich napísala pani, ktorá ju pripravovala a viedla :
Nevidiaci a diabetici v kolotoči
„čingovského“ klubovania
Ak si podáte ruku s tým správnym človekom, už prvý kontakt môže byť predzvesťou dobrej spolupráce. Ak sa o tom dokonca presvedčíte, mení sa na pozitívnu výzvu do budúcnosti. A práve tak možno nazvať i začiatok spolupráce Slovenskej knižnice pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči so Združením rodičov a priateľov diabetických detí Spišiačik v Spišskej Novej Vsi. Prezentácia Dia šlabikára, ktorým sa združenie právom pýši, totiž nedávno prebehla aj na pôde SKN v Levoči, kde vznikla jeho braillovská verzia. Známa súvislosť ochorenia diabetes práve so zrakovým postihnutím je viac ako známa rovnako nevidiacim, ako aj diabetikom. Na svojej webovej stránke na margo publikácie Spišiačikovia smelo deklarujú: „Chceme prispieť k tomu, aby žiadne zdravotne postihnuté dieťa nestálo bokom od diania len pre nevedomosť a nepripravenosť okolia.“ A ako ukazujú, sú pre to odhodlaní i vybavení. Prvý slovenský dia šlabikár má čo povedať nie len pacientom, ale i tým, ktorých zaujíma prevencia.
Práve počas prezentácie sa Ing. Peter Herceg zo Združenia Spišiačik dozvedel o literárnom klube, ktorý v knižnici pre nevidiacich funguje piaty rok. Po prvých nesmelých krokoch si literárny klub, ktorý chcel od začiatku podchytiť a zároveň podporiť literárnu tvorbu zrakovo hendikepovaných, zaumienil aj ďalšie plány. Okrem tradičných domácich stretnutí prebiehajúcich v SKN pridal projekt s názvom Klubovanie na cestách. Ten umožnil spoluprácu s knižnicami v Bratislave, Nitre, Prešove i Košiciach, kde si odborní garanti klubu v SKN - básnici a redaktori Daniela Dubivská a Ján Petrík prizvali aj zaujímavých hostí. Medzi nimi nechýbali mená umelcov ako Erik Groch, Pavol Garan, Júlia Čurillová, Mária Ferenčuhová, Juraj Šebesta, Peter Karpinský, Peter Čižmár a ďalší. Takto sa postupne začal rodiť aj nápad zrealizovať trojdňový literárny tábor, kde by sa autorský priestor pre píšucich nevidiacich a slabozrakých rozšíril.
Vďaka podpore Združenia Spišiačik a riaditeľa SKN v Levoči Ing. Františka Hasaja tak Klubovanie s dia deťmi na Čingove nadobudlo konkrétnu podobu v dňoch 15. – 17. mája. Predovšetkým príjemný ľudský kontakt, dialógy ľudí, ktorí si mali čo povedať i odovzdať, sa niesli dňami nabitými pestrým odborným i kultúrnym programom.
Približne 25 zúčastnených sa mohlo v priebehu týchto dní zapojiť do rôznych zaujímavých aktivít. Piatkový večer začal prezentáciou v podaní Zuzky a Lucky zo Spišiačika o tom, čo je diabetes, ako sa musí pacient s touto diagnózou o seba starať a rovnako, ako musí zvládať starostlivosť jeho okolie. Dobrovoľníci mohli absolvovať meranie hladiny krvného cukru prostredníctvom glukomeru a zistiť si tak jeho aktuálne hodnoty v krvi.
Nevidiacich téma zaujala, čoho dôkazom boli otázky. A my sme nazreli do sveta ľudí, ktorí sú napriek svojmu ochoreniu aktívni, optimistickí a odhodlaní pomáhať aj iným. Kristínka, Mirka a Karolínka zo Spišiačika zožali aplauz za pop, folklór i hru na keyboarde a Daniela Macková z SKN nám zanôtila obľúbenú skladbu Hallelujah, ktorú premiérovala už na domácom literárnom klube v SKN.
Bonusom večera bolo stretnutie s herečkou, divadelníčkou, speváčkou a seriálovou „panelákovou“ hrdinkou Zuzanou Haasovou, ktorá je pravou rukou Spišiačika práve preto, že sama s touto diagnózou žije. Predstavila nám z CD nielen svoj hudobný ansámbel The Susie Haas band, ale aj knižku textov s názvom Ďakujem mojim múzom, ktoré vznikali od jej 14. rokov. Z knihy považovanej za šteklivo erotickú, sme si vypočuli ukážky aj my. Doplnkom bolo humorné rozprávanie o tom, ako sa texty dostávali na svet. Zuzana, ktorá pricestovala na Spiš so svojím priateľom i dcérkou Romankou, si priviezla aj svojho novopečeného domáceho miláčika – sovu Šumienku. Plamienka driemavá si na nás skoro privykla a ako sa patrí, pekne nám zašumela.
Príjemný večer končil otázkami Zuzane Haasovej, ktorá sa do neskorých večerných hodín našim účastníkom pilne venovala. A pridali sa aj ďalší zvierací spoločníci - morské prasiatko Rozinka a vodiaci pes Akido Evky Baránikovej, ktorý Šumienke trochu aj kurizoval.
Sobota nadobudla viac literárny charakter a začala dopoludňajšou prednáškou básnika Jána Petríka na tému Literárna komunikácia. Ako komunikuje literárne dielo s čitateľom, čo autor i čitateľ vzájomne od takejto komunikácie očakávajú – takéto i ďalšie otázky boli predmetom ďalších diskusií. Píše autor len pre seba? Je a mal by byť pre čitateľa zrozumiteľný? Dôkazy i pravidlá, ktoré existujú, no čitateľ si pri vnímaní textu tieto aspekty neuvedomuje.
Zaoberajúc sa duchovnom, mnohí pozabudli či oželeli bazén, ktorý bol účastníkom počas celého pobytu k dispozícii rovnako ako wellnes či možnosť trochu si vyraziť do prírody. Z časových dôvodov sa síce relaxačné stránka pobytu úplne nenaplnila, no aj tak verím, že literárno – kultúrny program vhodne a bez akejkoľvek ujmy tieto oddychové aktivity nahradil.
Popoludnie už patrilo literárnemu klubu a jeho hosťovi – spišskému spisovateľovi, divadelníkovi, rozhlasovému tvorcovi a pedagógovi Petrovi Karpinskému. Spovedala ho Daniela Dubivská a Peter v rozhovore prezradil napr. to, že v rebríčku jeho literárnych ocenení stojí najvyššie nominácia v prestížnej súťaži Anasoft Litera, čo značí zaradiť sa do desiatky najlepších spisovateľov Slovenska. Zazneli aj veselé zážitky s detskými čitateľmi. Trebárs o tom, keď v závere besedy mala padnúť posledná a najlepšia otázka a z úst malého chlapčeka zaznelo: „Ako sa voláte?“
Inšpirujúci rozhovor s literátom vyvrcholil prezentáciou prác našich autorov – Evy Baránikovej, Ľuboša Korenčíka, Slavomíra Sokola a Josefa Zbranka. Večer sa pridali i Daniela Dubivská a Ján Petrík. Zaznela romantická, experimentálna i lyrická poézia a Josef Zbranek sa svojou esejou a najmä aforizmami postaral o neutíchajúci smiech. Duchaplnosť aforizmov sa odzrkadlila v pochvalách, ale tou nešetril Peter Karpinský ani v prípade ostatných spomínaných autorov. Zatiaľ čo Eva Barániková svoj zhudobnený text dokonca zaspievala, Slavomír Sokol predviedol svoj recitátorský potenciál bodujúci aj na Dňoch Mateja Hrebendu. Ľuboš Korenčík zas vyvolal diskusiu o tom, do akej miery má byť poézia zrozumiteľná a dešifrovateľná aj čitateľom, nie len samotným autorom.
Rozhovory píšucich presiahli rámec vlastnej tvorby a debatovalo sa rovnako o slovenskej literatúre, spisovateľoch či literárnych periodikách, ale aj o súčasnej situácii v oblasti literatúry na Slovensku.
Lahodnou bodkou za sobotným večerom bolo vystúpenie Tomáša Repčiaka a Maťa Horbaľa. Známy rozhlasový kabaret Pánska jazda sa tentoraz niesol v znamení ťaženia proti ženám, s ktorými je síce niekedy ťažké žiť, no bez nich je to ešte horšie. Zatiaľ čo mužské osadenstvo dvojici spokojne prikyvovalo a fandilo, ženy pripravili ofenzívu. Mirka zo Spišiačika zaspievala ľudovú pesničku o neposlušnom chlapovi, ktorému sa má dobrá žena radšej vyhnúť. Remíza dvoch svetov – toho mužského i ženského viedla k všeobecnej spokojnosti. A do noci sa hralo a spievalo – chlapci sa dali nahovoriť na akúsi spontánnu „ruletu“ a tak svoj spevník otvárali podľa toho, aké číslo padlo. Spolu so Spišiačikom sme si to užili a aplauz bolo počuť naširoko ďaleko.
Čo ešte dodať? Úvodné príhovory dvoch mecenášov – riaditeľa SKN F. Hasaja a P. Hercega zo Spišiačika zarezonovali ako výzva, že spolupráca v tejto zostave sa hádam zopakuje. Nevidiaci s diabetikmi vytvorili počas troch dní dokonalú súhru tolerancie, pomoci, vzájomnej úcty i obdivu. Obe strany si totiž právom nárokujú na plnohodnotný život aj napriek svojmu hendikepu. Poďakovanie patrí všetkým, ktorí o podujatie tohto druhu stáli, umožnili ho realizovať, i samotným aktérom.
Život s bariérou, no predsa bez bariér – kde je dosť porozumenia, vôle a humoru, svet ukazuje tú svoju lepšiu stránku. Vďaka všetkým vám, že ste prišli, nechali znieť vlastnú ľudskosť a povedali svetu, že život má dosť veľkú cenu, aby sme oň stáli.
Mgr. Daniela Dubivská
