litavcovam@gmail.com napísal dňa 07.11.2016 o 12.49 hod.:
Ďalší super víkend za nami, ďakujeme :) Náš skvelý sprievodca "Árpi" nám pri rozlúčke povedal, že je síce smutné, že nás dala dokopy choroba, ale je super, že sme taká partia. A mne nedá naňho nadviazať, myslím, že tieto slová mali odznieť včera večer v autobuse, ale boli sme už všetci poriadne unavení. Pred pár rokmi sa naša rodina stala členom Spišiačika, veľkej super rodiny ľudí, ktorí majú kopec spoločných problémov, spomienok, úsmevných príhod...lebo, ich spája jeden spoločný cieľ, urobiť svoje deti šťastnými. Keď niekto povie, že on sa nepotrebuje stretávať s inými rodinami,lebo on chorobu svojho dieťaťa zvládne sám a jeho okolie nemusí vedieť, že jeho dieťa má diabetes, diplomaticky povedané, je to "nerozumný rodič", ktorý škodí dieťaťu aj svojej rodine. Lebo Spišiačik ma už veľakrát v živote podržal, keď som bola bezmocná, znechutená, zúfalá z kolotoča "zlých" glykémií. Vďaka členstvu v Spišiačiku, majú moje deti nových kamarátov, a to hovorím zámerne v množnom čísle, lebo aj môj syn má nových kamarátov. Keď mám problém mám komu zavolať, poradiť sa. Moja dcéra dospela, vďaka Spišiačiku sa naučila vystupovať na verejnosti, hovoriť o svojej chorobe bez zábran.....Takže jedno veľké ďakujem patrí Petrovi Hercegovi a jeho rodine, za všetky projekty, zážitky, výlety,...aj ten posledný. Lebo, väčšina z nás príde na akcie, užije si ich, pobaví sa, niekedy pohundre, lebo "sto ľudí, sto chutí", každý sme iný a všetkých sa vyhovieť nedá,potom povieme ďakujem, zatlieskame a ideme domov. Ale Peter musí akciu vymyslieť, pripraviť, získať na ňu peniaze, nakalkulovať, aby to mali rodiny takmer zadarmo a všetko bolo aj v účtovníctve ok, vynervuje sa, keď mu neodpovedáme na výzvy, na maily, keď mu na poslednú chvíľu oznámime zmeny....a potom všetko vyúčtuje, zdokumentuje....a jeho rodina znáša jeho nálady, hasí hnev, podporuje ho. A tak na záver len jedna veta, vážime si to Peter, ak keď to tak niekedy nevyzerá, neberieme to ako samozrejmé, že niekto pre nás tieto veci robí, z vlastnej vôle, z presvedčenia, s dobrým úmyslom,aby pomohol, aby sa mali rodiny s dia deťmi lepšie, aby sa naše deti usmievali....a tešíme sa na ďalšie akcie, lebo "nie je dôležité kam, ale s kým " :)
litavcovam@gmail.com napísal dňa 07.11.2016 o 12.49 hod.:
Ďalší super víkend za nami, ďakujeme :) Náš skvelý sprievodca "Árpi" nám pri rozlúčke povedal, že je síce smutné, že nás dala dokopy choroba, ale je super, že sme taká partia. A mne nedá naňho nadviazať, myslím, že tieto slová mali odznieť včera večer v autobuse, ale boli sme už všetci poriadne unavení. Pred pár rokmi sa naša rodina stala členom Spišiačika, veľkej super rodiny ľudí, ktorí majú kopec spoločných problémov, spomienok, úsmevných príhod...lebo, ich spája jeden spoločný cieľ, urobiť svoje deti šťastnými. Keď niekto povie, že on sa nepotrebuje stretávať s inými rodinami,lebo on chorobu svojho dieťaťa zvládne sám a jeho okolie nemusí vedieť, že jeho dieťa má diabetes, diplomaticky povedané, je to "nerozumný rodič", ktorý škodí dieťaťu aj svojej rodine. Lebo Spišiačik ma už veľakrát v živote podržal, keď som bola bezmocná, znechutená, zúfalá z kolotoča "zlých" glykémií. Vďaka členstvu v Spišiačiku, majú moje deti nových kamarátov, a to hovorím zámerne v množnom čísle, lebo aj môj syn má nových kamarátov. Keď mám problém mám komu zavolať, poradiť sa. Moja dcéra dospela, vďaka Spišiačiku sa naučila vystupovať na verejnosti, hovoriť o svojej chorobe bez zábran.....Takže jedno veľké ďakujem patrí Petrovi Hercegovi a jeho rodine, za všetky projekty, zážitky, výlety,...aj ten posledný. Lebo, väčšina z nás príde na akcie, užije si ich, pobaví sa, niekedy pohundre, lebo "sto ľudí, sto chutí", každý sme iný a všetkých sa vyhovieť nedá,potom povieme ďakujem, zatlieskame a ideme domov. Ale Peter musí akciu vymyslieť, pripraviť, získať na ňu peniaze, nakalkulovať, aby to mali rodiny takmer zadarmo a všetko bolo aj v účtovníctve ok, vynervuje sa, keď mu neodpovedáme na výzvy, na maily, keď mu na poslednú chvíľu oznámime zmeny....a potom všetko vyúčtuje, zdokumentuje....a jeho rodina znáša jeho nálady, hasí hnev, podporuje ho. A tak na záver len jedna veta, vážime si to Peter, ak keď to tak niekedy nevyzerá, neberieme to ako samozrejmé, že niekto pre nás tieto veci robí, z vlastnej vôle, z presvedčenia, s dobrým úmyslom,aby pomohol, aby sa mali rodiny s dia deťmi lepšie, aby sa naše deti usmievali....a tešíme sa na ďalšie akcie, lebo "nie je dôležité kam, ale s kým " :)