Rozhodol som sa napísať príbeh o Taške. To nie je obyčajná taška, to je Dia Taška!
Jej príbeh začal dávno. Dostal som sa k nej tak, že na niektorú z akcií nám zástupca dia spoločnosti v nej priniesol reklamné predmety a ja som mu ju „zabavil“. Odvtedy nepretržite sú v nej potreby na meranie glykémií na verejnosti. Je tam všetko čo treba! Aj to, čo netreba! No skúste si spomenúť, čo by ste potrebovali k meraniu.. Glukomer – niekoľko a od viacerých výrobcov, lancety – koľko chcete, hlavne veľa jedno rázových, sú tam suché aj alkoholové tampóny, chirurgické rukavice, nájdu sa aj nožnice, špagát, obrus, fixky, pripínačky, lepiaca páska, reklamné letáky, hroznový cukor, gély pre športovcov aj náhradné baterky do glukometrov...V minulosti sme nosili našu skvelú dia prezentáciu vytlačenú na A4 a v euroobaloch, aby si národ mohol prečítať základné informácie o diabete, teraz nosíme Dia šlabikár2, jeho načítanú verziu a aj verziu na USB. Spišiačikovia merali glykémie na verejnosti už toľko krát, že presný počet si nikto nepamätá. Pred mesiacom do Tašky pribudla aj naša (najkrajšia kniha na svete) Diagnóza: Spišiačik.
Taška je náš verný spoločník. Bola asi najďalej v Nitre. Nezablúdila ani v Mikuláši. Mnohokrát bola v ZOO v Spišskej Novej Vsi. Ale bola aj v ZOO Košice. Asi 8 x bola v novovestskom závode brazílskej spoločnosti Embraco, bola aj vo Whirlpoole v Poprade, či v spoločnosti Zastrova v Spišskej Starej Vsi.
Taška má v obľube aj nákupné strediská. Špeciálne OC Madaras v Spišskej Novej Vsi a MAX v Poprade.
Taška má rada aj turistiku a prírodu. Jej prioritou je Slovenský raj (Čingov, Podlesok, Kláštorisko), ale niekoľko krát už bola aj v Tatrách (Štrbské Pleso, Nový Smokovec), kde má svoje obľúbené celebritné miesto - Golfový rezort Black Stork vo Veľkej Lomnici.
Taška je prísne apolitická a má nízky až nulový prah uctievania pseudo celebrít, alebo televíznych hviezdičiek na jednu noc, či sezónu. Je jej úplne jedno, komu zmeria glykémiu. Lebo čakanie na výsledok na displeji glukometra je ako lotéria. Fakt nikdy nikto nevie aké číslo padne, alebo aké sa ukáže. No Taška sa stretla s mnohými skutočnými hviezdami a mnohými zaujímavými osobnosťami. Veď kto zo Slovákov nepozná pána Bondru, Šatana, Hossu, Lašáka, Hanzuša, Lintnera, Rasťa Pavlikovského, Štrbáka, Lasicu, Kňažka, Kozáka, či Šuplera. Môžem dlho pokračovať – Hrbatý, Mňahončák, Hajdu, Adela Banášová, bratia Žampovci, alebo tohtoročný objav – veľmi pekná a milá Didiana.
Taška bola aj na miestach, kde by ste nepredpokladali, že sa dostane. Základné, či stredné školy na Spiši, to je štandard. Ale bola aj na polícii! Na Obvodnom oddelení a aj na kriminálke v Spišskej Novej Vsi. Určite netradičným miestom merania glykémií spojeným s edukáciou pracovníkov bol Ústav na výkon väzby v Levoči. Sladké deti „bacharov“ nielen dopichali lancetami, ale aj vyškolili, ako pomôcť diabetikovi – lebo majú aj také „zákazníčky“- väzenkyne.
Taška je inak aj dosť prieberčivá... Nedostane sa do nej len tak nejaký, napríklad ázijský výrobok i napriek tomu, že je zaradený do Kategorizácie zdravotníckych pomôcok. Dostanú sa tam len špičkové výrobky, ktoré jej firmy radi poskytnú. A nie je to len o reklame. Viete, aká je to zodpovednosť merať glykémiu na verejnosti? Každý od vás očakáva nielen profesionálny prístup, milé slovo, ale hlavne dobrý výsledok. A treba vedieť interpretovať aj prípadnú vyššiu hodnotu a vtedy sa osvedčila rada: Vypite aspoň liter vody a príďte o hodinu! To je potom radosti! Najtrápnejšie je, keď sa meranie nepodarí vinou techniky. Bežný diabetik pozná svoj vlastný glukomer, niektorí aj ten čo mali pred piatimi rokmi, nájde sa hlavne u detí aj dosť mamičiek, ktoré počúvnu a majú v zálohe aj glukomer druhý. Dá sa aj kúpiť, no dá sa aj získať. Spišiačikovia vedia ako!
Taška by mohla prezradiť, ktorý glukomer je najlepší a má najmenej poruchových meraní..Ja to viem tiež, lebo často sa stáva, že napríklad, hoci sa jedná o jeden z najnovších glukomerov so skvelým dizajnom – naše sladké deti s ním nechcú merať. Aj keď niekedy ich prehováram, že potrebujem minúť prúžky... Firmám sa za každý glukomer a pomôcky poďakujeme, ale už vedia, že ich nie vždy budeme preto aj chváliť. Chválime, len tých, čo si to fakt zaslúžia.
Tašku pozná možno aj dvadsať Spišiačikov. Merania na verejnosti boli v nedávnej minulosti hlavne doménou sladkých detí, ktoré nám vyrástli a dokonca už ukončili alebo študujú na vysokých školách (pár výnimiek potvrdzuje tvrdenie). Baška, Lenka, Lucka, Maroš, Mirka, Monika, Zuzka. Teraz ich budú musieť nahradiť mladší, no ani oni samozrejme nekončia, len logicky majú viac iných povinností. Prichádza čas Lenky, Lucky, Miška, Kristínky... Samozrejmosťou je prítomnosť ich rodičov. Tí môžu kedykoľvek zavolať a Taška je im k dispozícii. Tak sa stalo už niekoľkokrát. Potrebujem Tašku na meranie do AquaCity, na BasketMusicFest, na akciu s nevidiacimi literátmi.. Taška je vždy pripravená! Nedávno si tašku zobrala na Štrbskom Plese Hanka, posunula ju Monike, aby mohla merať v Smokovci, ja som potom tašku zobral na výlet do Lomnice, už bola na Zahure pri Spišských Vlachoch a o týždeň bude na Poráči!
Písal som o Taške. Taška je skvelá, ale bez ľudí by bola iba taškou.
Chcem sa takto verejne poďakovať všetkým Spišiačikom, ktorí sa zapojili do preventívnych meraní glykémie na verejnosti. Robia skvelú edukačnú činnosť!
Boli to už stovky, možno aj niekoľko tisíc meraní a mnohých sme meraním potešili a pre poriadok uvádzam, že zo sto meraní spravidla jednému až dvom odporučíme, aby navštívil svojho lekára a na papierik mu napíšeme miesto, čas a výsledok merania.
Prvým piatim, ktorí článok dočítali a napíšu do komentára svoj názor a budú mať záujem, pošlem brožúrku o 15 rokoch Spišiačikov, kde sa dozvedia viac. Volá sa Diagnóza: Spišiačik. Stačí poslať do mailu poštovú adresu.
Peter napísal dňa 06.02.2018 o 13.14 hod.:
Od novembra 2017 bola Taška "nebojaschopná"... Ale už to nie je pravda! Odo dnes je doslova až "po uši" naplnená všetkým potrebným a pripravená na meranie glykémií kdekoľvek!