Akcie pre diabetikov

V dňoch 23. až 25.9.2016 členovia Združenia rodičov a priateľov diabetických detí zo Spišskej Novej Vsi spoločne s kamarátmi zažili fakt skvelý víkend.

 

 

23.9. sa ubytovalo 24 Spišiačikov v penzióne Ranč na Podlesku a hneď po večeri sme začali napĺňať jeden z hlavných bodov programu – od 19-tej hodiny sme mali totiž naplánovanú špeciálnu prípravu pre deti s diabetom a ich rodičov. Učili sme sa čítať! Nesmejte sa, fakt sme sa učili čítať! Čítali sme knihu Dia šlabikár 2! Prišiel k nám pracovník zo Slovenskej knižnice pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči a vysvetlil nám, ako sa má správne čítať kniha tak, aby bola pre nevidiacich zrozumiteľná, ako čítať rôzne skratky, či odborné výrazy. Výsledkom spolupráce s SKN totiž bude, že Spišiačikovia prídu do nahrávacieho štúdia a pod odborným dohľadom Tomáša Topoliho ešte do Vianoc načítajú na MP3 Dia šlabikár 2 a tak dajú nevidiacim z celej republiky svoj malý darček. Rozdelili sme si kapitoly a teraz majú za úlohu si ich všetci naštudovať a naučiť sa ich riadne čítať. Materiál totiž obsahuje veľké množstvo skratiek, odborných latinských a anglických výrazov, jednoducho treba si k tomu seriózne sadnúť a prípadne problémy vyriešiť v časovom predstihu tak, aby sme v štúdiu mali z načítavania radosť a nie stres.

Plánované hodinové stretnutie sme po dvoch hodinách prerušili  - nasledovala totiž druhá večera a pichanie inzulínov, ale Tomáš ešte chvíľku zostal a poskytoval individuálne konzultácie.

Na správnosť slovenčiny bude dohliadať aj Zuzka, dohodli sme si spôsob, že ako.. ja sa vraj musím naučiť vyslovovať písmeno ľ...

 

24.9. bolo na pláne tiež viacero zaujímavostí. Už siedmy rok sme napríklad s podporou skupiny Dobrovoľníkov z Embraca upratovali chodníky v Slovenskom raji a pracovali sme aj v priestore Symbolického cintorína na Kláštorisku, ktorý sme spoločne za 5 rokov vybudovali pod vedením Vlada Muchu zo Správy NP Slovenský raj a skúseného horského vodcu. S pánom Muchom skoro ráno vyrazila prvá skupiny na opravu studničky na Kláštornej ceste, ktorú sme zrekonštruovali pred dvoma rokmi, no príroda sa nedávno rozhodla, že vodu pustí trošku mimo nej... Trošku jej Maroš a spol. dohovorili a s jej súhlasom zase voda tečie tak ako sme si to predstavovali .

O 8:30 hodine dorazil autobus s brigádnikmi a nasledovalo rýchle rozdelenie do dvoch skupín. Bolo nás 51. Prvá mala za úlohu rýchlo sa presunúť na Kláštorisko po zelenej značke, čo zvládli v čase niečo nad hodinu, aby mohli pracovať v priestore Symbolického cintorína. Natierali sa sochy, zvonica, konzervoval sa múr bývalej kaplnky, pracovalo sa pílou, brúsilo, vŕtalo... Choďte sa pozrieť!!!

Druhú skupinu viedol malý Miško. Volala sa: Dia detičky a mladé paničky! Sladký Miško je predsa už školák a cestu na Kláštorisko pozná! Je to aktívny lyžiar a od malička má kamarátku s názvom DM1 a tá mu pravdepodobne potlačila potrebu hanbiť sa, či mať trému.. Rozhovor pre televíziu je pre neho malina, navyše už ho aj redaktorka pozná a sleduje, ako nám vyrástol. Partia zbierala odpadky po zelenej značke na Kláštorisko, tam si oddýchli a potom zbierali odpadky cestou naspäť na Podlesok, no už po žltej a červenej trase. O tom, že zbierali poctivo sa presvedčil Vlado Mucha. Našli aj jeho puklicu, ktorú stratil z auta pri prevoze materiálu na Kláštorisko.

Skôr, ako obe skupiny opustili priestor penziónu Ranč na Podlesku každý dostal od Embraca pracovné rukavice, vrecia na odpad, ale aj na desiatu obloženú žemľu a keksík. Embrakáci nás prekvapili aj cukríkmi bez cukru!

Na Kláštorisku sme mali aj obed. Tento raz sme nevarili guláš – mali sme výborné párky priamo od šéfstva spoločnosti Tauris, a.s. Rimavská Sobota! Viacerí sa ma pýtali, že či nám ich robili špeciálne a ja som dookola vysvetľoval, že nie. Že takéto kvalitné sa normálne predávajú. Jedna pani z Embraca skonštatovala, že také jedla naposledy asi za socíku cez Spišské trhy...

 

Program dňa tým ani zďaleka nekončil. Po návrate na Ranč na Podlesku sme si pozreli v predpremiére dokument Sladký Spiš. Roman Vitkovský je Spišiak, ktorý žije na inzulíne už 30 rokov. Je skvelý muzikant, jazdí na koni. A toto sa rozhodol spojiť do projektu, v rámci ktorého prešiel začiatkom leta na koni zo Spišských Vlách do Spišskej Novej Vsi, odtiaľ do Popradu a cez Levoču naspäť do Spišských Vlách. V každom z cieľov jazdy zorganizoval benefičný koncert. Výťažok akcie 1500€ sme získali práve my, Spišiačikovia. Roman veľké ďakujeme!!!!!

 

Preto sme sa potešili, keď nám Roman prisľúbil, že príde na našu akciu a tak hodinku nám porozpráva o svojom živote, o koníkoch a o projekte Sladký Spiš. (https://www.facebook.com/sladkyspis/?fref=ts)

 

Hodinka trvala viac ako tri .. Prisahám, že nikto sa nenudil! To nebola beseda, akú si pamätám z minulosti... To bolo stretnutie ľudí, ktorí žijú s diabetom a na svet sa pozerajú z tej krajšej strany!

 

Okolo 22. hodiny začalo pršať... Znervóznel som.. Veď ráno, 25.9. idú Spišiačikovia na feratu Kyseľ. Po pol noci prestalo.. Netrpezlivo som čakal na ráno. Vlado Mucha mi na SMS „Ide sa ?“ odpovedal “Jasne!“ OK!

 

Spišiačikov na túre sprevádzali skúsení vodcovia zo Správy NP Slovenský raj, Vlado Mucha a jeho kolega Milan Barlog, takže každý, kto ich pozná vie, že nielen dohliadli na správnosť používania lezeckých ferata setov, ale turistiku doplnili o výklad, ktorý z úst odborníkov a priamo na mieste, je úplne niečo iné, ako prečítať si článok na internete.

Turisti sa vrátili nadšení!!!

 

Nechcel som, ale dám to von – je mi ľúto, že sa kompetentní nedohodli a feratu Kyseľ nepomenovali po Dušanovi...

 

Tak takýto dia víkend sa nám podarilo zažiť! Ďakujem všetkým! Tým, ktorí pomohli, aj tým, ktorí sa ho nejakou formou zúčastnili!